Mlieko a vznik rakoviny prsníka

Z výsledkov štúdie Loma Linda University v Kalifornii na 53.000 ženách trvajúcej 8 rokov vyplýva:

• denné pitie už menej ako 1 dcl kravského mlieka (štvrtina až tretina šálky) zvyšuje riziko rakoviny prsníka u zdravých žien o 30%.
• denné pitie 2,5 dcl mlieka (1 šálky) zvyšuje riziko rakoviny prsníka u zdravých žien o 50%
• denné pitie 0,5l a viac kravského mlieka (2-3 šálky) zvyšuje riziko rakoviny prsníka u zdravých žien o 70%. 

O tejto štúdii hovoril MUDr. Igor Bukovský v Slovenskom rozhlase. Vypočujte si uvedený rozhovor sami:

Mlieko a vznik rakoviny prsníka – časť 1.:

Zdroj: https://slovensko.rtvs.sk/relacie/vieme-co-jeme/219135/mlieko-a-riziko-vzniku-rakoviny-prsnika

 

Mlieko a vznik rakoviny prsníka – časť 2.:

Zdroj: https://slovensko.rtvs.sk/relacie/vieme-co-jeme/219299/mlieko-moze-obsahovat-hormony

Vedcov na uvedený vzťah medzi kravským mliekom a vznikom rakoviny prsníka upozornilo zistenie oveľa nižšieho počtu prípadov rakoviny prsníka medzi vegánmi.  Podľa štúdie to, či uvedené ženy pili mlieko odtučnené alebo plnotučné, nehralo žiadnu rolu.

Uvedená štúdia bola publikovaná 25. feb. 2020 v International Journal of Epidemiology:  https://academic.oup.com/ije/advance-article-abstract/doi/10.1093/ije/dyaa007/5743492?redirectedFrom=fulltext

Bohužiaľ, k jej plnému zneniu nemám prístup.

*** Michal Hönsch***

Read Full Post »

Čo je to projektový management? – “IKEA návod” v skratke

O projektovom managemente už počul skoro každý. Sú o tom hrubé knihy, ktoré však málokto chce čítať – mnohí by však projektový management chceli robiť. Má to jednoduchý dôvod – pre ľudí je predstava „projektového manažéra“ / „projektovej manažérky“ skôr spojená so statusom, ako so znalosťou náplne práce. Predstavujú si človeka v obleku / kostýme, s dobrým platom, v modernom aute – ktorého / ktorú všetci poslúchajú.

Čo je to však ten „projektový management“? Ako zhrnúť hrubé knihy do niekoľkých odstavcov, z ktorých by každý pochopil, čo uvedená pozícia znamená? Samozrejme, akékoľvek zhrnutie tejto mimoriadne širokej témy ju nedokáže dokonale vystihnúť celú. V tomto článku sa vám pokúsim aspoň priblížiť, čo si môžete pod pojmom „projektový management“ predstaviť. Len pre poriadok uvádzam, že nasledovné zhrnutie je mojim osobným názorom a nereprezentuje názor konzultantskej spoločnosti Accenture, pre ktorú som pracoval. Takže, poďme na to.

IKEA NÁVOD
Predstavte si rodiča, ktorý má 4 malé deti – najstaršie vo veku cca 10 rokov (jediné z detí, ktoré vie čítať a písať), najmladšie vo veku cca 6 mesiacov. To najmladšie stále plače a rodič ho musí nosiť neustále na rukách. K nim domov dopravná služba doručí IKEA skrinku skladajúcu sa z asi stovky jednotlivých dielov. Skrinka je teraz bez ladu a skladu rozbalená na mnohých kôpkach po celej miestnosti. K uvedenej skrinke je priložený návod – ako skrinku poskladať.

Rodič je jediný, kto si vie predstaviť, ako bude poskladaná skrinka vyzerať. Vzhľadom na situáciu, však rodič nemôže sám pomáhať pri skladaní skrinky, lebo musí neustále na rukách nosiť dieťa – skladať skrinku môžu len deti. Rodič teraz povie najstaršiemu dieťaťu, aby otvorilo návod a nalistovalo prvú stranu, kde je popísaný postup. Ostatné deti sa zatiaľ bezcieľne prehrabujú v mnohých kôpkach jednotlivých častí a kričiac sa naháňajú po miestnosti…

Rodič sa snaží do toho chaosu zaviesť poriadok a vysvetľuje najstaršiemu dieťaťu, že návod je rozdelený na časti, a že má najprv nájsť prvú kapitolu – časť, kde je zoznam všetkých dielov, ktoré budú potrebovať na stavbu prvej časti skrinky. Poprosí ho, aby začal najprv kontrolovať, či majú všetky diely tak, ako to určuje návod. Po dlhom spoločnom úsilí sa im medzi mnohými dielmi v miestnosti podarí identifikovať všetky diely a nájsť ich dokonca aj v správnom počte kusov (dnes majú šťastie :-) Označia si jednotlivé diely papierikmi s číslami tak, aby sedeli s číslami, ktorými sú dané diely označené v návode.

Až keď si skontrolovali, že majú všetky potrebné súčiastky, pristúpia k ďalšiemu kroku – spojeniu prvých dielov dokopy. Na to už potrebujú zapojiť aj ďalších (doteraz rozbehaných) členov teamu. Najstaršie dieťa sa zatiaľ krvopotne snaží porozumieť neurčitým kresbám v návode a pochopiť, ktorý diel sa má s čím spojiť. Menšie deti sú najprv nadšené a hneď sú pripravené pomáhať. Návodu však nerozumejú a nebaví ich stále čakať na inštrukcie od najstaršieho dieťaťa. Keď vidia diely na podlahe, myslia si, že už chápu, ako a ktorými skrutkami sa majú diely spojiť, a tak zatiaľ skúšajú spájať jednotlivé diely podľa seba – tak ako si myslia, že čo k sebe pasuje. Samozrejme, poskladajú diely nesprávne, nakrivo – a ako inak – s nesprávnymi skrutkami.

Rodič do toho musí vstúpiť a diely musia rozložiť, nájsť tie správne a potom opäť spolu zložiť. To ich v plánovanom postupe prác zdrží… Takto to pokračuje. V istej fáze cez otvorené okno zafúka prievan a po celej miestnosti im rozhádže papieriky, ktorými si na začiatku označili jednotlivé diely číslami. Musia opätovne zisťovať, ktorý diel má aké číslo  – čo ich zase chvíľu zdrží… Teraz si už označenia dielov radšej prilepia lepiacou páskou… Dobrá správa, prievan ich už nabudúce neprekvapí :-)

Keď sú už pri X-tom kroku, jedno z mladších detí vyhlási, že už ho to nebaví, že sa chce ísť radšej hrať. Rodič však vie, že skrinku musia dnes do večera dokončiť, pretože nemôžu nechať všetky diely takto rozhodené po podlahe – cez noc by sa niekto mohol o nich potknúť a zraniť. Snaží sa dieťa presvedčiť, prečo by malo ostať pomáhať ostatným – že bez neho im to celé bude trvať dlhšie, že ho potrebujú, že skrinka bude predsa po dokončení taká krásna a budú z nej mať všetci radosť… Na chvíľu to zafunguje a dieťa vydrží spolupracovať niekoľko ďalších krokov. Neskôr však vyhlási, že už toho má plné zuby, že táto práca nie je to, čo chcelo robiť, a že sa ide radšej hrať. Razantne odchádza z miestnosti. Na námietky rodiča už neberie ohľad… Hmm, to ich zase trochu zdrží, namiesto 3 členov teamu majú už len dvoch, ale práce rovnako. Našťastie aspoň zvyšné 2 deti sú (našťastie) ochotné pokračovať.

Tu spoza rohu vykukne manželka a svokra a pýtajú sa, či už je skrinka hotová? Rodič s dieťaťom na rukách niečo zamrmle o niekoľkých zdržaniach, ktoré nečakane v priebehu prác nastali, kvôli ktorým to bude asi trvať dlhšie, ako to plánovali… a odvráti sa späť k skrinke a k “svojmu teamu”. Manželka a svokra vidiac bordel v miestnosti sa našťastie ďalej nepýtajú a radšej odchádzajú preč.

Hurá, korpus skrinky je už hotový, dostanú sa do ďalšej fázy stavby skrinky, keď ďalšie dieťa vyhlási, že je hladné a chce jesť. Rodič sa ho pokúša presvedčiť, nech dokončia ešte jednu časť skrinky – že potom sa pôjdu najesť. Dieťaťu sa to nepáči, ale nakoniec súhlasí. Dokončia ďalšiu fázu, sadnú si a dajú si prestávku.

Následne spoza rohu opäť vykukne manželka a svokra a vidiac rodiča a deti ako oddychujú sa pýtajú, prečo nepracujú – veď skrinka stále nie je hotová – že prečo to tak dlho trvá…? … a prečo je vlastne na zemi taký bordel?

Takto to s prestávkami pokračuje aj ďalšie fázy stavby skrinky. Najstaršie dieťa však v poslednej fáze dospeje k názoru, že už pochopilo, ako má uvedená skrinka vyzerať a že sa mu kroky 25 až 29 (v návode, ktorý má 32 krokov) zdajú zbytočné. Vraví, že keď rovno preskočia na krok č. 30, že skrinka bude rovnako dobrá a prácu dokončia skôr. Rodič však vie, že skrinka bez šuflíkov by vôbec neplnila účel a cez manželkinu kontrolu by určite neprešla… hehe. Preto sa mimoriadne trpezlivo a jemne snaží svojmu najstaršiemu dieťaťu vysvetliť dôležitosť krokov 25 – 29. Našťastie, podarí sa mu ho presvedčiť – ale musí obom deťom sľúbiť zmrzlinu, až potom sú ochotné pokračovať v práci.

S občasnými prerušeniami typu „už ma to nebaví“, „chcem ísť von“, „je tomu nerozumiem“, „na čo nám tá skrinka vlastne bude“, „kašľať na skrinku“…  atď. sa nakoniec, s vypätím posledných psychických síl rodiča s vyťahanými rukami od dieťaťa, ktoré nosil, podarí skrinku dokončiť…

:-)

Vysvetlenie:
– ten IKEA návod na poskladanie skrinky, to je projektový plán
– jednotlivé fázy skladania skrinky, ktoré sú popísane v návode, sú projektové fázy (stages)
– popis procesov v jednotlivých fázach skladania sú tzv. stage plány
– každá z uvedených fáz má svoje vstupy / predpoklady, bez ktorých nemôže začať a zároveň svoje výstupy, ktoré sa od danej fázy očakávajú a sú potrebné / vstupom pre ďalšiu fázu
– rodič s dieťaťom na rukách, je projektový manažér (na začiatku vysvetľuje teamu priebeh projektu, projektový plán, je v kontakte so zákazníkom, vedie team k tomu, aby dodržali projektový plán, rieši nečakané problémy, výpadky členov teamu, chýbajúce prostriedky pre prácu teamu..atď, čiže sám sa musí venovať inej činnosti a preto samotnú prácu “skladania skrinky” musí urobiť niekto iný (členovia teamu), má však prehľad o priebehu projektu a odchýlkach od plánu)
– najstarší syn je team lead
– manželka so svokrou je steering committee board, ktorému musí projektový manager pravidelne reportovať (zvyčajne klient)
– momenty medzi jednotlivými fázami sú milestones, a predstavujú vopred nadefinované momenty, keď projektový manager musí reportovať steering committee stav postupu prác na projekte

V SKUTOČNOM ŽIVOTE PROJEKTOVÝ MANAŽÉR VŠAK ZVYČAJNE ŽIADEN NÁVOD NEDOSTANE

V nami uvedenom príklade dostal rodič návod spolu so skrinkou. Vedeli by ste poskladať skrinku aj keby ste k nej žiaden návod nedostali? Len súčiastky a diely na kope? V praxi je úloha projektového manažéra o to ťažšia, že žiaden IKEA návod nedostane.  Celý priebeh projektu (projektový plán), jeho rozdelenie na jednotlivé fázy aj priebeh jednotlivých fáz (stage plány) spolu s ich vstupmi, výstupmi, rozpočtom, plánovaním zdrojov a všetkou podpornou dokumentáciou a časovým harmonogramom, musí vytvoriť sám, resp. s pomocou vstupov od ďalších ľudí – napr. v prípade softwarových projektov s pomocou technického architekta, v prípade stavebných projektov napr. s pomocou stavby vedúceho / hlavného inžiniera atď. Ruku na srdce všetci tí, ktorí ste po skončení vysokej školy (bez skúseností) hneď chceli byť projektovými manažérmi… už chápete?

Pracovné povinnosti projektového manažéra teda začínajú už oveľa skôr (celé mesiace skôr), ako sa začne samotná práca teamu – potrebuje najprv projekt pripraviť, naplánovať, dohodnúť postup prác, kritériá kontroly jeho priebehu, metodiku vyhodnocovania kvality, pravidlá a spôsob, akým sa budú odsúhlasovať zmeny... (napr. ak by manželka sa v priebehu procesu náhle rozhodla do skrinky pridať ešte jeden šuflík… ako by ste to riešili?). K všetkým týmto oblastiam je potrebné vytvoriť potrebnú dokumentáciu a zadefinovať spôsob a pravidlá, akým sa bude dokumentácia upravovať (kto bude mať právo ju meniť), kde bude uložená a kto bude mať k nej prístup. Následne potrebuje zadefinovať roly a zodpovednosť budúcich jednotlivých členov teamu … Okrem samotnej prípravy projektu a plánovania jeho priebehu, sa začatím prác úloha projektového manažéra nekončí. Naďalej potrebuje určovať smer, kontrolovať priebeh jednotlivých fáz (či sú v súlade s časovým plánom a rozpočtom), hlásiť klientovi odchýlky, riešiť výpadky z priebehu procesu, poruchy, chýbajúce nástroje a na ich základe neustále meniť / upravovať priebeh a plánované trvania jednotlivých fáz, či celého projektového plánu… zabezpečovať, aby jeho team mal k dispozícii všetko to, čo potrebuje k práci.

Čo by mal (podľa mňa) dobrý manažér ešte robiť?
Projektový manažér by mal zabezpečiť fungovanie celého teamu a riešiť problémy, ktoré nastali, ktoré znemožňujú alebo spomaľujú pokračovanie prác na projekte, predvídať a dokumentovať možné riziká a pripravovať záložné postupy. Mal by doslova odbremeniť team od všetkého, čo teamu bráni v práci alebo ich ruší / spomaľuje – t.j. raziť teamu cestu, ako ľadoborec, aby team mohol pracovať tak, ako to potrebuje, alebo fungovať ako olej, ktorý premaže v stroji všetky súčasti a zabezpečí ich hladké otáčanie a ak sa nejaká súčiastka zasekne, okamžite to riešiť. Mal by svojmu teamu / teamleadovi pravidelne položiť otázku “Je niečo s čím vám (teamu) môžem zo svojej pozície pomôcť?“

A teraz ruku na srdce všetci tí, ktorí ste už dlhé roky projektovými manažérmi – toto robí máloktorý manažér…

Predstavte si, že napr. v polovici procesu stavania skrinky by sa zistilo, že na ďalšiu fázu chýba drevený diel, ktorý bol definovaný v návode, alebo sa nejaký diel zlomí … Team by nemohol pokračovať a kto by to musel riešiť? – projektový manažér. Samozrejme, môže touto úlohou poveriť iného člena teamu (ak takého má), ale tým mu vlastne bráni venovať sa zatiaľ inej práci na projekte. Projektový manažér je ten, koho zodpovednosťou je zabezpečiť, aby team mohol pokračovať a mal všetko potrebné k práci. Zároveň má kontrolu nad rozpočtom projektu, takže musí rozhodnúť, aké riešenie sa pri tom ktorom probléme bude realizovať.

Takže dôvodom, prečo sa projektový manažér zvyčajne nepodieľa priamo na prácach (teamu) na projekte nie je to, že by to nemohol robiť, ale to, že zvyčajne je zahltený množstvom inej práce “okolo” projektu, ktorú nemôže delegovať na jednotlivých členov teamu.

V praxi taktiež sú peniaze za projekt často vyplácané len postupne, na základe splnenia / nesplnenia vopred stanovených kritérií v momentoch hodnotenia projektu po skončení každej fázy (milestone). Je to podobné, ako keď manželka so svokrou vyhlásia, že peniaze za IKEA skrinku rozdelia na 4 časti a každú časť vyplatia len ak uvidia hotový poskladaný korpus skrinky, potom keď bude hotové čelo skrinky, potom, keď uvidia zmontované všetky šuflíky a poslednú časť vyplatia, až keď bude celá skrinka hotová.

Záver
Samozrejme, rozdielov oproti skutočnému projektovému managementu by sme tu mohli vypísať ešte mnoho. Uvedomujem si to – nemusíte mi ich tu začať vypisovať v komentároch. Tí, ktorí chcú presne vedieť, ako to je – nech si radšej prečítajú poriadne hrubú odbornú knihu. Mojim cieľom v tomto článku však bolo niečo iné. Kto chce, pochopí…

Tak čo? Stále sa chcete stať projektovým manažérom?

* Michal Honsch *

Read Full Post »

Medvedí cesnak v Pezinku za areálom nemocnice Philippa Pinela obsahuje arzén

Aj vy máte radi medvedí cesnak – najlepšie priamo z prírody? Keď som sa dozvedel, že v Pezinku na začiatku lesa za areálom nemocnice Philippa Pinela (tu je mapa), je celé more medvedieho cesnaku, najprv som sa veľmi tešil. Nazbierali sme si ho riadne množstvo (chceli sme robiť aj pesto). Naša radosť však netrvala dlho – len do chvíle, keď sa mi do uší dostala informácia, že v potoku, ktorý okolo uvedeného miesta tečie, bola nameraná zvýšená hladina arzénu... A tak sa začalo moje ďalšie hľadanie.

Najprv som sa snažil zistiť odkiaľ uvedená informácia pochádza. Potok, ktorý tečie priamo cez areál uvedenej “Pinelovej nemocnice” sa volá Blatina. Hľadanie cez Google však nepomohlo. Nepodarilo sa mi zistiť, či je informácia o zvýšenej hladine arzénu v danom potoku pravdivá alebo nie. Obrátil som sa teda na Slovenský hydrometeorologický ústav.

Poradili mi, že na stránke http://www.shmu.sk/sk/?page=1776 v časti “verejne prístupné informácie” si možno priamo kliknúť na výsledky ich meraní za daný rok (2015). V sekcii “povodie Váhu”, časť B – je možné nájsť výsledky pre sledované ukazovatele v danom monitorovanom mieste. Potok Blatina sa nachádza na strane 53. V stĺpci s názvom “Priemer” je uvedená priemerná hodnota arzénu (As) nameraná v tomto potoku = 77,42 μg/l. Maximálna nameraná hodnota bola = 139,00 μg/l (stĺpec “Maximum”).

Tu je priama linka na uvedený dokument: http://www.shmu.sk/File/Hydrologia/Monitoring_PV_PzV/Monitoring_kvality_PV/KvPV_2015/KvPV_2015_Priloha1-Vah_castB.pdf

Podľa nariadenia vlády 269/2010 je najvyššia povolená hodnota koncentrácie arzénu v povrchových vodách určených na závlahu stanovená na 50 μg/l (údaj sa nachádza v prílohe 1, časť B – str. 2197). Tu je PDF.

OK, takže teraz naisto vieme, že v danom potoku je skutočne prekročená horná hranica koncentrácie arzénu. Miesto kam ľudia chodia zbierať medvedí cesnak (areál Pinelovej nemocnice) je však pár kilometrov vyššie po prúde od miesta, kde bola SHMÚ nameraná dlhodobo zvýšená hodnota arzénu.

Stále tu bola možnosť, že arzén obsiahnutý vo vode blízkeho potoka sa možno nevstrebáva do listov medvedieho cesnaku. Vzhľadom na už nazbieraných niekoľko tašiek medvedieho cesnaku som ale nevidel inú možnosť, len si dať na arzén otestovať priamo aj rastlinnú vzorku. Nebudeme predsa doma jesť medvedí cesnak plný arzénu :-)

Testy rastlinnej vzorky môže vykonať Regionálny úrad verejného zdravotníctva – test však stojí cca 30 EUR. Ráno som odtrhol čerstvú vzorku priamo z miesta pod lesom hneď za areálom uvedenej nemocnice a odniesol na RÚVZ v Bratislave. Tu je výsledok ich merania: vysledok testu rastlinnej vzorky.

Podľa výsledkov, medvedí cesnak v akolí areálu uvedenej nemocnice obsahuje arzén v množstve 0,278 mg/kg = 278 μg/kg. A teraz prichádza otázka, je to málo alebo veľa? Odpoveď je trochu šalamúnska…

Existuje na to štátny predpis – je ním výnos Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR z 11. sept. 2006 č. 18558/2006-SL (dokument upravujúci kontaminanty v potravinách – tu je PDF). Podľa uvedeného dokumentu (príloha – časť A) najvyššie prípustné hodnoty Arzénu v potravinách sú nasledovné:

V uvedenej tabuľke sa žiadna podobná rastlinná surovina (ku ktorej by bolo možné medvedí cesnak prirovnať) nenachádza. Množstvo arzénu: 0,278 mg/kg v medveďom cesnaku je teda podľa normy 2,7 x prekročené ako je povolené množstvo arzénu pre jedlý olej či maslo. Na druhej strane je to však len polovica množstva arzénu povoleného v čokoláde… A teraz si každý vyberte :-)

Pre mňa je táto vec jasná – v danej lokalite v Pezinku už určite medvedí cesnak zbierať nebudem. Do lesa ho chodíme zbierať kvôli zdraviu, a nepotrebujeme si jeho konzumáciou do organizmu pridávať ešte aj arzén. Tento prvok sa totiž v organizme zbiera a neviete, kde je práve tá vaša hranica…

Zdraví Vás,
*** Michal ***

 

P.S. V tesnej blízkosti miesta, kam ľudia chodia medvedí cesnak zbierať, netečie len potok Blatina, ale je tam ešte taký malý (pomaly tečúci) 1 m široký potôčik hlboký asi len 10 cm. Medvedí cesnak bohato rastie v oblasti medzi týmito dvoma potokmi, ktoré sú od seba vzdialené asi 50 m. Dal som otestovať aj vodu z toho malého potoka a koncentrácia arzénu v tomto malom potôčiku bola až neuveriteľných 402 μg/l  (protokol je tu). Je to 8X vyššia koncentrácia arzénu ako povoľuje norma pre vody určené na závlahu (50 μg/l)… Údajne sa arzén do vody v oboch potôčikoch uvoľňuje z miestneho horského podložia.

Read Full Post »

Čo znamená značka BIO? Čo nemôžu BIO farmári robiť?

Aj vy ste sa u domácich pestovateľov stretli s názorom, že BIO potraviny sú tiež striekané, ibaže menej, resp.  že BIO sa strieka “v noci”? …hehe. Keďže som tento názor počul už z mnohých strán, rozhodol som sa preveriť si to. Ak chcete vedieť, čo nesmú BIO poľnohospodári robiť, ste tu správne :-)

BIO potraviny –  sám som ich fanúšikom, ale sú niekoľkonásobne drahšie ako bežné potraviny. Teší ma trend zvyšovania dostupnosti BIO potravín na Slovensku. Vnímam to ako pozitívnu vec. Príjem väčšiny rodín v našej krajine je však nízky, a aby boli ľudia ochotní priplatiť si za zdravé BIO potraviny, potrebujú najprv pochopiť, V ČOM PRESNE SÚ BIO POTRAVINY INÉ. Nemá predsa zmysel platiť zvýšenú cenu za potraviny, keď ani nerozumiem “v čom konkrétne” je “BIO” lepšie. Takéto informácie medzi ľudmi chýbajú – resp. sú len veľmi sporadické a čiastkové.

Každý domáci pestovateľ, s ktorým som sa doteraz stretol, bol presvedčený o tom, že bez postrekov sa nedá nič normálne na záhrade vypestovať – ani jablká, hrušky, zemiaky alebo hrozno. Škodci a choroby by im vraj požrali a zničili úplne všetko z úrody. Každý z nich sa mi dušoval, že bez postrekov to jednoducho NEEXISTUJE, že celá značka BIO je len “na papieri” – že je to podvod a že sa to jednoducho musí striekať – ibaže tajne.

Chcel som preto pochopiť, či je pravda to, čo som si doteraz myslel o BIO potravinách (že takto dlhodobo investujeme do svojho zdravia), alebo je pravda to, že sa striekajú “len v noci” a pod.

 

Oslovil som spoločnosť http://www.naturalis.sk/ Je to Inšpekčná organizácia zaoberajúca sa kontrolou a certifikáciou v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby. Inými slovami, oni sú tí, ktorí vydávajú certifikát “BIO” a kontrolujú subjekty, ktorým bol takýto certifikát vydaný.

Len na okraj – “BIO” resp. “EKO” znamená to isté:

Na Slovensku sa používa tento symbol:

 

 

 

 

V Čechách sa používa tento symbol:

 

 

 

 

 

Z odpovede tejto inštitúcie na moje otázky vyplývajú nasledovné pravidlá:

 

Čo nesmú pestovatelia / chovatelia s certifikátom “EKO” / “BIO” robiť?
___________________________________________________________________

PRI PESTOVANÍ RASTLÍN:

• nesmú používať žiadne chemické pesticídy, fungicídy, herbicídy, insekticídy a iné chemické látky
• nesmú používať žiadne umelé hnojivá, a regulátory rastu.
• nesmú pestovať plodiny v monokultúrach

PRI CHOVE ZVIERAT:

• nesmú podávať lieky zdravým zvieratám, ako aj paušálne podávať profylaktické prípravky
• nesmú chovať zvieratá v uzavretých priestoroch bez možnosti pobytu vo výbehoch, alebo na pastve
• nesmú pri chove zvierat používať genetické manipulácie ani hormóny
• nesmú používať na skrmovanie akékoľvek produkty od zvierat ošetrovaných antibiotikami v priebehu liečby a počas ochrannej doby
• nesmú pridávať do krmiva trus, hnoj, močovinu, rybiu múčku a rybie produkty prežúvavcom

KONTROLY:

• všetci prevádzkovatelia s EKO certifikátom a ich produkty sa laboratórne kontrolujú minimálne 1X ročne, prípadne vždy, keď je podozrenie

___________________________________________________________________

Nedorozumenie ohľadom postrekov na BIO farmách pravdepodobne vyplýva z toho, že aj prevádzkovatelia s certifikátom “EKO” môžu používať isté špeciálne druhy “EKO” postrekov, ktoré sú dovolené. Ide o:

• presne definované latky rastlinného alebo živočíšneho pôvodu
• presne definované mikroorganizmy používané na biologickú ochranu pred škodcami a chorobami
• presne definované látky produkované mikroorganizmami
• atď…. celý zoznam povolených “EKO” postrekov je tu: http://www.uksup.sk/pripravky-na-ochranu-rastlin/

Tu je zoznam podmienok “EKO” certifikácie v SR: http://www.naturalis.sk/certifikacia/pozadovana-dokumentacia-k-certifikacii/  …nie je to žiadna sranda…

Neviem ako vás, ale mňa to presvedčilo. Som rád, že naďalej môžem ako človek veriť značke “BIO”/”EKO”. Aj keď, aj tu sa občas môžu vyskytnúť subjekty, ktoré podvádzajú… ako všade.

Zdraví Vás,

*** Michal ***

Read Full Post »

Aká je dobrá nabíjačka AA a AAA batérií?

Vyskúšali ste už X typov nabíjačiek AA a AAA batérií a ani jedna doteraz nesplnila vaše očakávania? Máte už dosť “polonabitých” alebo nefunkčných batérií, hoci v nabíjačke boli celé hodiny? Očakávate, že batéria po vybratí z nabíjačky bude nabitá a plne slúžiť v prístroji, do ktorého ju dáte? Tiež si myslím, že toho zase nechcete až tak veľa :-)  Mám pre vás tip.

Problémom drvivej väčšiny “u nás” predávaných nabíjačiek v elektroobchodoch sú nasledovné 3 veci:
a) nabíjajú len v pároch (tzn. že tam môžete dať len 2 resp. 4 batérie, nemôžete nabíjať každú batériu zvlášť)
b) nemôžete zvoliť nabíjací prúd
c) nabíjačka nekontroluje stav nabitia batérie a po naplnení kapacity batérie automaticky nevypne nabíjanie

Niektoré nabíjačky síce umožňujú nabíjať každú batériu zvlášť, ale neumožňujú zvoliť nabíjací prúd a ani nekontrolujú stav nabitia batérie. Iné síce kontrolujú stav nabitia batérie a automaticky sa vypnú, ale neumožňujú nabíjanie každej batérie zvlášť… a pod.

Prečo je potrebné nabíjať každú batériu zvlášť? Keď kupujete sadu nových nabíjacích batérií, na začiatku sú všetky v rovnakom stave. Avšak rozdielna frekvencia používania a typ používanej nabíjačky spôsobí, že po pár mesiacoch používania je stav každej z nich odlišný.

Najprv teda nabíjanie v pároch nevadí, ale postupne je stav každej nabíjacej batérie odlišný. Navyše – mnohí máte doma určite batérie rôznej značky a kapacity. Rozdiely medzi batériami sa tak stávajú markantné.

Aby som to celé skrátil, dám vám tip na nabíjačku, ktorá umožňuje:

• nabíjanie každej batérie samostatne (1 ks, 2 ks, 3 ks alebo 4 ks)

• nastavenie funkcie nabíjania, vybíjania alebo funkcie “refresh” (obnovenie životnosti batérie) a teraz pozor – pre každú batériu samostatne!!!

• nastavenie nabíjacieho prúdu 300  mA, 500 mA, 700 mA alebo 1000 mA pre každú zo 4 batérií samostatne

• nastavenie vybíjacieho prúdu 250 mA alebo 500 mA pre každú zo 4 batérií samostatne

• kontroluje stav nabitia každej batérie samostatne a po úplnom nabití nabíjanie prepne do udržiavacieho režimu

• pri nastavenej funkcii vybíjania batérie, sa po úplnom vybití batérie automaticky prepne do režimu nabíjania s nabíjacím prúdom 2X takým, ako bol vami nastavený vybíjací prúd

• nabíja AA ako aj AAA batérie (max. 4 ks)
  

V praxi to znamená, že v nabíjačke sú 4 sloty pre AA alebo AAA batérie, pričom pre každú z nich môžete nastaviť:
– či ju chcete nabíjať, vybíjať alebo obnoviť jej životnosť
– môžete samostatne nastaviť aj nabíjací a vybíjací prúd pre každú z nich!

AA a AAA batérie môžete v nabíjačke medzi sebou ľubovoľne kombinovať. Môžete napr. vložiť jednu AA batériu a nastaviť vybíjanie prúdom 250 mA a zároveň k nej AAA batériu a nastaviť nabíjanie prúdom 300 mA. K tomu môžete pridať tretiu zničenú AA batériu a nastaviť na nej funkciu “Refresh” (obnova životnosti). S každou batériou bude nabíjačka pracovať samostatne.

To je ona – nabíjačka Voltcraft CC-2 (nová verzia staršieho úspešného modelu Voltcraft IPC-1L):

Tu si ju môžete objednať:
https://www.alza.sk/voltcraft-cc-2-pre-nimh-nicd-li-ion-aa-aaa-male-mono-sub-c-d6221964.htm

Ak chcete poriadnu nabíjačku, práve ste ju našli :-)

A ak hľadáte aj poriadne a kvalitné nabíjacie batérie, nehľadajte len tie, ktoré majú najvyššiu kapacitu. Mnohé z nich si totiž danú kapacitu nedokážu dlho udržať.  Ak ich odložíte a potom ich chcete zrazu použiť, sú už z polovice vybité… no super… :-)

Jednoznačne odporúčam batérie ENELOOP. Majú výrazne eliminovaný efekt samovybíjania – vďaka špeciálnej technológii si tieto batérie aj po 1 roku ležania v skrini udržia až 85% svojej kapacity (po 5 rokoch je to 70% ich kapacity):

https://www.alza.sk/search.htm?exps=eneloop

*** Michal Hönsch ***

Read Full Post »

Pracovné rukavice. Ako zistiť ich kvalitu?

Vedeli ste, že rozdiel v kvalite pracovných rukavíc môže byť až taký veľký, že jeden pár vydrží z hľadiska odolnosti proti oderu toľko ako 80 párov iných rukavíc? Ja teda nie…

Raz som si v obchode pri prezeraní ponuky pracovných rukavíc všimol malý lístok, ktorý pomocou číselnej stupnice od 1-4 vyjadroval ich odolnosť proti oderu, prerezaniu, roztrhnutiu či prepichnutiu. Niektoré mali napr. odolnosť proti oderu stupeň č. 1 a iné stupeň č. 4.  Problém bol však v tom, že som nijako nedokázal zistiť, či je lepší stupeň č.1 alebo č. 4? Ak nepoznáte normu, ktorou sa daná stupnica riadi, nemáte šancu. A výrobca si samozrejme (štandardne) nedá tú námahu, aby to vo forme nejakej vysvetlivky na danom štítku zákazníkovi vysvetlil. Veď načo?…

Tak som začal hľadať. Zistil som, že európska norma EN388 stanovuje požiadavky, skúšobné metódy, označovanie a informácie poskytované výrobcom na ochranné rukavice proti mechanickým rizikám spôsobeným odieraním, prerezaním čepeľou, trhaním a prepichnutím. Našiel som ju tu: http://www.guide.eu/en/info/EN/en388.html

OCHRANA PROTI MECHANICKÝM RIZIKÁM

Pozrite sa na tento symbol na pracovných rukaviciach:

Na jednom type rukavíc je EN388 s číslami 4122 a na druhom type rukavíc EN388 s číslami 2112. Aký je v tom rozdiel? Obrovský! Čítajte ďalej :-)

EN388
Norma EN388 platí pre posudzovanie fyzikálnej a mechanickej odolnosti proti oderu, prerezaniu, prepichnutiu a roztrhnutiu u všetkých typoch ochranných rukavíc. Tento symbol by ste teda mali nájsť na všetkých pracovných rukaviciach – či už priamo na látke alebo vnútri na lístku.

a) odolnosť PROTI ODERU (stupnica 0 až 4)
Počet cyklov, pri konštantnej rýchlosti potrebných k poškodeniu vzorky.

b) odolnosť PROTI PREREZANIU ČEPEĽOU (stupnica 0 až 5)
Počet cyklov, pri konštantnej rýchlosti potrebných k prerezaniu vzorky.

c) odolnosť PROTI ROZTRHNUTIU (stupnica 0 až 4)
Maximálna sila potrebná k roztrhnutiu vzorky.

d) odolnosť PROTI PREPICHNUTIU (stupnica 0 až 4)
Sila potrebná k prepichnutiu vzorky štandardizovaným razidlom.

Skúška	Úroveň 1	Úroveň 2	Úroveň 3	Úroveň 4	Úroveň 5
odolnosť proti oderu (počet cyklov)	100	500	2000	8000	–
odolnosť proti prerezaniu (index)	1,2	2,5	5,0	10,0	20
odolnosť proti roztrhnutiu (v Newtonoch)	10	25	50	75	–
odolnosť proti prepichnutiu (v Newtonoch)	20	60	100	150	–

Zdroj:
http://www.guide.eu/en/produkter/en388.html
http://www.guide.eu/en/info/EN/en388.html
http://www.hsimagazine.com/article.php?article_id=186

Z tabuľky je vidno výrazný rozdiel medzi rukavicami s rôznym stupňom odolnosti. Napríklad, ak si kúpite rukavice s odolnosťou voči oderu stupeň 4. (8000 cyklov), vydržať by vám mali rovnako dlho ako 80 párov rukavíc s odolnosťou voči oderu stupeň 1. (100 cyklov).

A to je už zásadný faktor, ktorý by každý domáci majster určite mal vziať do úvahy pri kúpe… Ak sa vrátime teda k nášmu obrázku, tak tak modré rukavice na obrázku majú na prvom mieste číslicu 4, čo znamená odolnosť voči oderu 8000 cyklov. Červené rukavice majú na rovnakom mieste číslicu 2, a teda vydržia len 500 cyklov.

Oplatí sa preto všímať si pri výbere rukavíc tento symbol:
EN388: 4.1.2.2 
(= odolnosť proti oderu 4, prerezaniu 1, roztrhnutiu 2, prepichnutiu 2)
http://www.bennettsafetywear.co.uk/info/standards_EN388.php

Ďalšie zaujímavé normy:

EN 381-7: Ochranné odevy pre použ. ručných reťazových píl. Časť 7: Požiadavky na ochranné rukavice

Skúška	Úroveň 0	Úroveň 1	Úroveň 2	Úroveň 3
rýchlosť reťaze (m/s)	16	20	24	28

EN 407: Ochranné rukavice proti tepelným rizikám (teplu a/alebo ohňu)

Skúška	Úroveň 1	Úroveň 2	Úroveň 3	Úroveň 4
Čas horenia po vytiahnutí z plameňa (v sec)	≤ 20	≤ 10	≤ 3	≤ 2
Kontaktná teplota (°C)	100	250	350	500
Prestup konvenčného tepla (v sec)	≤ 4	≤ 7	≤ 10	≤ 18
Prestup vyžiareného tepla (v sec)	≤ 5	≤ 30	≤ 90	≤ 150
Malé množstvo roztaveného kovu (Počet kvapiek)	≥ 5	≥ 15	≥ 25	≥ 35
Veľké množstvo roztaveného kovu (železo v g)	30	60	120	200

1. Čas horenia (odpor voči horeniu)
Materiál rukavíc je na 15 sekúnd vložený do plynového plameňa (80Kw/kvm). Následne (po vybratí z plameňa) je meraný čas, počas ktorého materiál ešte horí alebo tlie.

2. Kontaktná teplota (odpor voči kontaktnému teplu)
Materiál rukavíc je vystavený teplote medzi +100°C a +500°C. Následne je meraný čas, za aký sa teplota vnútri rukavíc zvýši o 10°C oproti začiatočnej teplote (približne 25°C). Minimálne akceptované minimum je 15 sekúnd. Napríklad na to, aby rukavice dosiahli úroveň odolnosti 2, vnútorný materiál rukavíc musí zvládnuť 250°C teplo po dobu 15 sekúnd, kým teplota vnútri rukavíc prekročí 35°C.

3. Prestup konvenčného tepla (Odpor voči konvenčnému teplu)
Je meraný čas, za aký po vložení do plynového plameňa (80Kw/kvm) stúpne vnútorná teplota rukavíc o 24°C.

4. Prestup vyžiareného tepla (Odpor voči vyžiarenému teplu)
Materiál rukavíc je vystretý pred zdroj tepla s intenzitou 20-40 kw/kvm. Je meraný priemerný čas, za aký dôjde k prestupu tepla s intenzitou 2.5 kw/kvm.

5. Odpor voči malému množstvu roztaveného kovu
Test je založený na meraní celkového počtu kvapiek roztaveného kovu, ktoré sú potrebné na zvýšenie vnútornej teploty rukavíc o 40°C.

6. Odpor voči malému množstvu roztaveného kovu
Simulovaná napodobenina kože je pripnutá k vnútornej strane rukavíc a následne je povrch rukavíc poliaty roztaveným kovom. Zisťuje sa, aké celkové množstvo roztaveného kovu (v gramoch) je potrebné na zničenie napodobeniny kože.

Na rukaviciach vidíte jednotlivé stupne označené napr. takto:
EN 407: 44XX34 alebo 4.4.X.X.3.4.

Zdroj:   http://www.guide.eu/en/produkter/en407.html

Odporúčam pozrieť aj tento zaujímavý dokument, ktorý mi po prečítaní tohoto článku poslal kamarát.

Zdraví vás,

*** Michal Hönsch ***

Read Full Post »

Slepačie vajcia – aký rozdiel je medzi klietkovým, podstielkovým, chovom vo voľnom výbehu a bio chovom?

Každé vajce dnes už musí byť označené rozlišovacím kódom, ktoré označuje spôsob chovu. Prvé číslo na kóde prezrádza, v akom  systéme chovu bolo vajce vyprodukované:
0 – Ekologický chov (Bio)
1 – Voľný chov (chov vo voľnom výbehu)
2 – Podstielkový chov
3 – Klietkový chov – najnepriaznivejší systém chovu

Ale kto z vás vie, aký rozdiel to v praxi pre zvieratá presne znamená? Tak som sa na túto tému pozrel trochu bližšie :-)

Ako som zistil, podmienky chovu nosníc stanovuje nariadenie vlády č. 736/2002 Z. z. , ktoré preberá Smernicu Rady č. 1999/74/ES a Smernicu Rady č. 2002/4/ES. Z týchto a iných dole uvedených zdrojov sa mi podarilo vytiahnuť nasledovné informácie…

Klietkový chov  (kód 3, napr. 3SKMI2-6)
a) Neobohatené klietky
– na každú nosnicu musí byť najmenej 550 cm² plochy klietky (to je plocha
menšia ako hárok A4). Do tejto plochy sa nezahŕňa plocha na výklopné taniere alebo misky. Klietky musia byť vysoké najmenej 40 cm na 655 cm² plochy klietky, pričom nesmie klesnúť pod 35 cm.

Uvedená forma klietkového chovu je pre zvieratá najnevyhovujúcejšia. Sliepky sa nemôžu v klietkach voľne pohybovať, hrabať, naťahovať, ani mávať krídlami či sedieť na vyvýšenom mieste. Batérie klietok sú umiestnené v halách s intenzívnym osvetlením, ktoré svieti 17 hodín denne, pretože svetlo podporuje znášanie vajec. Na Slovensku je asi 70 percent nosníc chovaných v klietkových systémoch, kde sú natlačené v úzkych drôtených klietkach.

Práve tento typ klietkového chovu má byť od 1. januára 2012 vo všetkých členských štátoch EÚ zakázaný (smernica rady č. 1999/74/ES).

b) Obohatené klietky
– na každú nosnicu musí byť najmenej 750 cm² plochy klietky, z toho 600 cm² musí byť využiteľnej plochy (t.j. plocha so zvažovaním podlahy nepresahujúcim 14 % a výškou aspoň 45 cm, pričom plocha hniezda sa do toho nezaratáva – Smernica rady č. 1999/74/ES, čl. 2 písm. d). Celková plocha klietky nesmie byť menšia ako 2000 cm².
– sliepky musia mať hniezdo
– podstielka musí umožňovať hrabanie a zobanie
– sliepky musia mať bidlá poskytujúce najmenej 15 cm na nosnicu

Podstielkový chov   (kód 2, napr. 2SKGA6-1 )
Podstielkový chov je chov vo vnútorných priestoroch bez klietok. Na podlahe je podstielka (napr. slama), pričom podiel podstielanej plochy musí byť minimálne 1/3 celkovej plochy podlahy

– najmenej 1110 cm² na jednu nosnicu (maximálna hustota je 9 nosníc na 1 m²)
– nosnice majú prístup k hniezdnym boxom
– Každá nosnica má aspoň 15 centimetrov bidlového priestoru a prístup k prachovému kúpeľu

Chov vo voľnom výbehu   (kód 1, napr. 1SKVK6-8)
Vo voľnom výbehu majú sliepky stály prístup k vonkajšiemu výbehu pokrytom prevažne vegetáciou, a vnútorné priestory musia spĺňať kritériá podstielkového chovu. V tomto chove sa môžu vtáky pohybovať v rôznych smeroch, čím im silnejú kosti, majú k dispozícii oveľa väčší priestor a v mnohom sa môžu správať prirodzene.

– prístup k voľnému výbehu počas dňa
– najmenej 4 m² na jednu nosnicu (max. hustota 2500 nosníc na 1 ha plochy)
– hniezdne boxy, bidielka a podstielka vo vnútorných priestoroch
– maximálne 12 sliepok na m² v kuríne

BIO vajcia – z ekologického chovu  (kód 0, napr. 0SKVK6-8)
Kódom “0” (BIO vajcia) sa môžu označovať len vajcia pochádzajúce zo systému chovu, ktorý spĺňa podmienky špecifikované v nariadení Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe (pdf uvádzam dole).

V tomto type sa podmienky chovu musia čo najviac priblížiť prirodzeným potrebám nosníc a chovatelia musia spĺňať prísne podmienky na udelenie certifikátu.

– prístup k voľnému výbehu počas dňa
– najmenej 4 m² na jednu nosnicu (max. hustota 2500 nosníc na 1 ha plochy)
– hniezdne boxy, bidielka a podstielka vo vnútorných priestoroch
– maximálne 12 sliepok na m² v kuríne
– sliepky musia byť kŕmené bio krmivom
– sliepky musia byť chované v ekologickom poľnohospodárstve podľa už spomínaného nariadenia Rady (ES) č. 834/2007

Podľa Nariadenia Komisie č. 889/2008 čl. 38 môže byť mlieko považované za BIO až po 6 mesačnom kŕmnom období krmivami ekologického pôvodu.

V prípade produkcie BIO vajec, je vyžadované kŕmiť sliepky krmivami ekologického pôvodu najmenej po dobu 6 týždňov.

Pri produkcii BIO hydiny (eko mäso), sa vyžaduje najmenej 10 týždňové kŕmne obdobie.

http://www.naturalis.sk/fileadmin/userfiles/tlaciva_a_zakony/NARIADENIA/NK_889_2008.pdf

Dodatok
Prečo dbať o to, aby chované zvieratá mali dostatok priestoru na pohyb?

Chov kureniec na mäso je jedným z najintenzívnejších a najkrutejších odvetví chovu zvierat. Nariadenie EÚ síce stanovuje maximálne 30 – 38 kg živej váhy na m², ale Vedecký výbor pre zdravie a priaznivé životné podmienky zvierat vo svojej správe varoval, že pri koncentrácii väčšej ako 25 kg živej váhy na m² dochádza k závažným poškodeniam a ochoreniam kureniec – abnormality nôh, brušná vodnatieľka, dýchacie problémy spôsobené zlou kvalitou ovzdušia, dermatitída, vytrhávanie peria, úmrtia súvisiace s kanibalizmom. Z dôvodu vzájomného napádania a sebapoškodzovania sú kurčatám upravované zobáky, aby boli neškodné.
http://www.dolceta.eu/slovensko/Mod5/spip.php?article143

Zdroje:
===========================
Nariadenie vlády 736/2002 stanovujúce minimálne požiadavky na ochranu nosníc: http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=16946&FileName=02-z736&Rocnik=2002

Smernica rady č. 1999/74/ES:  http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CONSLEG:1999L0074:20030605:SK:PDF

Nariadenie Rady č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91:
http://www.naturalis.sk/fileadmin/userfiles/tlaciva_a_zakony/NARIADENIA/nariadenierady_834_2007.pdf

Nariadenie Rady č. 889/2008:
http://www.naturalis.sk/fileadmin/userfiles/tlaciva_a_zakony/NARIADENIA/NK_889_2008.pdf

Hlavné zásady ekologického chovu zvierat:
http://www.biospotrebitel.sk/ekologicke-polnohospodarstvo/zasady-chovu-zvierat.htm

ZÁKON o ekologickej poľnohospodárskej výrobe:
http://www.naturalis.sk/fileadmin/userfiles/tlaciva_a_zakony/189_2009.pdf

www.ivvl.sk/stmat/oznvajec.ppt

http://www.mvlstefanek.sk/2%20poradenstvo/2%20agrolegislativa/podla-typu-predpisov/3%20nariadenia/nar%20736-2002.pdf

http://www.slobodazvierat.sk/fileadmin/Images/SZSR_letak_2_.pdf

http://dnes.atlas.sk/slovensko/verejna-sfera/659237/kody-prezradia-ci-vajicka-pochadzaju-od-stastnych-sliepok

http://www.ekostopa.sk/

http://www.agroporadenstvo.sk/zv/hydina/clanky/voliery.htm?start

Read Full Post »

Facebook vaše konto najprv len deaktivuje, ale nezruší… Ako zmazať konto na facebooku?

Až nedávno som zistil, že moje staršie facebookové konto, ktoré som mimochodom zrušil už pred rokom, je ešte stále funkčné. Bolo len deaktivované… A to neznamená, že bolo zrušené? Nie neznamená…

Facebook totiž rozlišuje medzi deaktiváciou konta a jeho zmazaním. To ste nevedeli? Ja teda nie… Ako teda definitívne zmazať svoje konto na facebooku?

Týmto ma facebook definitívne naštval. Veru, nebolo vôbec jednoduché nájsť cestu / ikonku, kde sa dá facebookový účet naozaj zmazať.  To ma presvedčilo, dať tento návod na web.

O niektorých dôvodoch prečo zrušiť svoje konto na facebooku:
http://www.kulman.sk/sk/content/preco-by-ste-mali-zrusit-svoj-facebook-ucet
alebo
http://style.hnonline.sk/digital-132/facebook-vas-sleduje-aj-ked-ste-odhlaseni-473703

Alebo vás možno presvedčí príklad rakúskeho študenta Maxa Schremsa, ktorý požiadal facebook o zaslanie všetkých údajov o ňom, ktorými sociálna sieť disponuje. Zaslali mu CD s viac ako 1 200-stranovým dokumentom, v ktorom sa nachádzali aj údaje, ktoré vymazal už pred tromi rokmi:
http://tech.sme.sk/c/6626710/rakusky-student-zaluje-facebook-a-rozputal-antikampan.html

…alebo článok “Facebook uchováva užívateľmi zmazané údaje”:
http://www.tablet.pc.sk/novinka/facebook-uchovava-uzivatelmi-zmazane-udaje

Ak vam teda tieto skutočnosti na facebooku vadia, ste tu správne :-)

Ako teda definitívne zrušiť konto na facebooku?
Ak ste urobili podobnú chybu ako ja a v snahe zrušiť konto ste išli do sekcie “Účet” – “Nastavenia” – “Bezpečnosť” a vybrali “Zrušiť účet” (obrázok dole), tak to je presne cesta “len” k dektivácii namiesto k zmazaniu (skutočnému zrušeniu) účtu.

Hoci sa facebook (podľa mňa naschvál) snaží vyvolať dojem, že sa skutočne jedná o zrušenie účtu, nie je to tak. Korektný prístup by bol taký, kde by facebook automaticky ponúkol 2 možnosti:
– účet dočasne deaktivovať
– účet natrvalo zrušiť

To, že facebook pri snahe užívateľa zrušiť účet zavádza, hovorí aj nasledovný článok:
http://pocitace.sme.sk/c/4940822/facebook-pri-mazani-uctov-zavadza.html

Oficiálna “Privacy policy” facebooku hovorí o tom nasledovné:
=====================================
Deactivate
Deactivating your account puts your account on hold. Other users will no longer see your profile, but we do not delete any of your information.

Deletion
When you delete an account, it is permanently deleted from Facebook. It typically takes about one month to delete an account, but some information may remain in backup copies and logs for up to 90 days. You should only delete your account if you are sure you never want to reactivate it.

Zdroj:  http://www.facebook.com/full_data_use_policy
=====================================

Deactivate:  vaše konto zmizne pre ostatných užívateľov, ale ostane v databázach facebooku. Keď sa opätovne pokúsite prihlásiť do facebooku, vaše “spiace” konto je v tej chvíli opäť aktivované a viditeľné pre ostatných.

Delete: ked zvolíte túto možnosť, tak konto je po 14 dňoch úplne zmazané z databáz Facebooku (18.3.2019: Facebook uvedenú lehotu zmenil na 30 dní), aj keď v zálohach ich servra môže časť informácií pretrvávať až po dobu 90 dní (zálohy svojho servra ponechávajú 90 dozadu, potom zmažú aj tie).

Ako definitívne zrušiť účet na facebooku?
Skôr ako sa rozhodnete pre túto definitívnu možnosť, prosím, dobre si to zvážte. Účet sa po uplynutí 14 dňovej lehoty definitívne zmaže a už sa nebude dať obnoviť!!! Ak si s tým nie ste istá / istý, radšej si zvoľte iba dočasnú deaktiváciu a ak vám ani po pár mesiacoch nebude účet chýbať, zrušíte si ho definitívne. Často sa stáva, že po istom období sa ľudia snažia dostať k starým fotkám / kontaktom, ktoré tam mali, ale už sa to nedá. Ak ste sa naozaj rozhodli urobiť tento krok a definitívne zrušiť svoj FB účet, pokračujte podľa nasledovných pokynov:

Prihláste sa a vo vyhladávači zadajte linku:
https://ssl.facebook.com/help/contact.php?show_form=delete_account

To vás nasmeruje na zrušenie účtu. Ak by nefungovala, skúste túto linku:
http://www.facebook.com/help/contact.php?show_form=delete_account

Ak by ani to nešlo, kliknite na malú šípku vpravo hore a choďte do sekcie “Pomoc”:

Následne vyberte “Navštívte Centrum pomoci”:

Vľavo vyberte “Spravovanie účtu”:

Následne vyberte “Deactivating, Deleting & Memorializing Accounts”:

Tam v sekcii “Deleting Accounts” kliknite na odrážku “How do I permanently delete my account?” :

Tu je linka: https://www.facebook.com/help/224562897555674

Tam kliknite na slová “Let us know”:

Tým by ste sa mali dostať k poslednému kroku – zadať svoje heslo a potvrdiť zmazanie účtu.

Facebook vás ešte upozorní, že údaje budú zmazané až po 30 dňoch (ak sa vydržíte neprihlásiť). To je všetko.

Nech sú vaše dôvody na zrušenie konta akékoľvek, verím, že vám (tak ako mne) nebude chýbať. Držím palce!

*** Michal Hönsch ***

 

P.S.: Zmažú sa aj moje správy?
V komentároch sa X-krát pýtate na to, či sa zmazaním konta zmažú aj správy, ktoré ste poslali. Odpoveď je nie, pretože tie nie sú uložené pod vašim profilom, ale v profiloch ľudí, ktorým ste tie správy poslali: https://www.facebook.com/help/224562897555674   Predstavte si, že niekto zruší svoju e-mailovú schránku a vám by zrazu zmizli z vašej e-mailovej schránky všetky e-maily od toho človeka… Absurdné, však? Správy, ktoré ste poslali, ostanú v schránke príjemcu dovtedy, kým ich on sám nezmaže.

P.S.2: Tu je stránka, ktorá vysvetľuje, ako kontaktovať facebook, keď chcete vyriešiť nejaký problém. Snáď to niekomu pomôže :-)
http://www.marismith.com/how-contact-facebook-directory-of-forms/

P.S.3: Keď chcete zrušiť facebookové konto zomrelého, ku ktorému nemáte e-mail ani heslo: Postupujte prosim podľa tohoto formuláru (v angličtine). Budete potrebovať úmrtný list. Budem rad, ak sa potom ozvete, ci sa to podarilo. Dakujem. https://www.facebook.com/help/contact/?id=305593649477238

P.S.4: Keď vaše konto niekto hackol: https://www.facebook.com/hacked

Read Full Post »

Aký rastlinný olej je najvhodnejší? Podľa čoho si vybrať?

Slnečnicový, repkový, palmový alebo olivový? Rafinovaný alebo za studena lisovaný? Aký rastlinný olej je najvhodnejší? Podľa čoho si vybrať? Už dlhšie sa zaoberám otázkou, aký rastlinný olej je najvhodnejší na konzumáciu a zároveň aj na krátke vyprážanie. Otázka vyzerá jednoducho, ale je komplikovanejšia ako sa zdá.

Je to taký paradox – tepelne odolné rafinované oleje nemusia byť zdravé. Na druhej strane – za studena lisované oleje častokrát nie sú tepelne odolné. Čo s tým?

Asi najlepšia rada by bola – nevyprážať a za studena lisované oleje používať na prípravu jedál studenej kuchyne (šaláty, zálievky a pod.), pretože časť cenných látok, ktoré prirodzene obsahujú (a za ktoré v jeho vyššej cene platíme!), sa zahriatím zničí. Ale ruku na srdce – ktorá slovenská domácnosť aspoň občas krátko nevypráža? 

Mojim cieľom nie je nájsť len tepelne odolný olej vhodný na celodenné vyprážanie niekde v reštaurácii…  Ide mi o to, nájsť olej, ktorý by bol zdravý na konzumáciu (za studena lisovaný), a zároveň tepelne odolný – vhodný na krátkodobé praženie. Za krátkodobé praženie považujem praženie do 15 min. Za studena lisované oleje sa totiž navzájom líšia v tepelnej odolnosti – čiže v rýchlosti, akou sa ich cenné látky ničia pri tepelnej úprave.

Existuje však za studena lisovaný olej, ktorý by bol zároveň vysoko tepelne odolný? Poďme sa na túto tému pozrieť bližšie.

Základné delenie olejov
Podľa použitých technologických procesov sa oleje členia na za studena lisované (panenské) a rafinované.

a) Rafinované oleje – získavajú sa extrakciou pri využití vysokých teplôt (až 160°C) a organických rozpúšťadiel. Sú všeobecne lacnejšie, pretože tieto postupy umožňujú oveľa vyšší výťažok. Pri tomto procese vzniká množstvo toxických látok, ktoré sa spolu so zvyškami rozpúšťadla musia odstrániť tzv. rafináciou. Pri teplote od 220 do 240°C v hlbokom vákuu sa z oleja odlúčia ľahšie a ťažšie prchavé látky, ktoré by kazili chuť a skracovali životnosť oleja. Do žeravej zmesi sa vstrekuje vodná para, ktorej drobné čiastočky na seba nabaľujú prímesy hydroxidových zlúčenín a voľných mastných kyselín. Je to vlastne destilácia s vodnou parou. Zároveň sa však takto z oleja odstráni aj mnoho nutrične cenných látok, minerálnych a stopových prvkov.

b) Za studena lisované oleje – sa šetrne lisujú zvyčajne pri teplote okolo 35°C max. 50°C. Sú to “živé” potraviny. Obsahujú v oleji rozpustné vitamíny, prítomné v pôvodnej rastlinnej surovine (hlavne vitamín E), cenné nenasýtené mastné kyseliny, antioxidanty a ďalšie živiny. Pre chuť oleja sú veľmi dôležité prírodné aromatické látky, ktoré v oleji zostanú pri lisovaní za studena. U týchto olejov je dôležité vedieť, do akej teploty sa majú používať, pretože mastné kyseliny sa za vysokých teplôt ničia a môžu sa premeniť na škodlivé látky.

V zásade platí, že ak olej nemá na obale uvedené, že je za studena lisovaný, tak ide o rafinovaný olej.

Podľa druhu použitej základnej suroviny existujú oleje jednodruhové ako napr. slnečnicový, olivový, repkový, palmový…(nemá zmysel menovať všetky druhy) a viacdruhové, ktoré sú zmesou viacerých rôznych olejov (napr. slnečnicový s repkovým).

Hľadanie univerzálneho oleja…
Aký rastlinný olej je však zdravý na konzumáciu a zároveň aj na pečenie a vyprážanie? Aby som našiel odpoveď na túto otázku, musel som si stanoviť kritériá, podľa ktorých budem oleje posudzovať:
–          olej musí byť tepelne odolný (bod prepálenia minimálne 200°C)
–          olej by mal byť nielen bez škodlivín a navyše aj zdravý na konzumáciu
–          jeho chuť a vôňa mala byť čo najviac neutrálna, aby čo najmenej zasahoval do chuti jedla

1. Olej musí byť tepelne odolný
Všetky oleje a tuky obsahujú v zásade 3 základné typy mastných kyselín:
a) Nasýtené mastné kyseliny
b) Mono-nenasýtené mastné kyseliny
c) Poly-nenasýtené mastné kyseliny

Oleje sa medzi sebou líšia rôznym pomerom uvedených druhov mastných kyselín. Každý typ mastných kyselín má inú tepelnú odolnosť. Nasýtené mastné kyseliny majú najvyššiu tepelnú odolnosť (až 240°C). Mono-nenasýtené mastné kyseliny (medzi ktoré patrí aj kyselina olejová) majú tepelnú odolnosť cca 210°C. V porovnaní s nimi poly-nenasýtené mastné kyseliny sa rozpadajú už pri zahriatí niečo nad 50°C, pričom vznikajú škodlivé transizoméry mastných kyselín (tzv. transmastné kyseliny), ktoré dvíhajú hladinu LDL cholesterolu v krvi, podporujú  rozvoj artériosklerózy a pri konzumácii už malého množstva (niekoľko gramov) prudko zvyšujú riziko infarktu.

Dva hlavné zdroje transforiem mastných kyselín sú stužené rastlinné tuky – margaríny pripravené hydrogenizáciou a potraviny pripravované fritovaním. Náhle ponorenie zmrazenej potraviny obsahujúcej vysoký podiel vody (napr. zemiakových hranolčekov) do rozpáleného oleja spustí reťaz chemických reakcií, pri ktorých vznikajú agresívne zlúčeniny a rakovinotvorné látky ako napr. akrylamid a glycidamid, ktoré pôsobia negatívne na nervový systém.

Teplota, ktorú olej dosahuje pri fritovaní vo fritéze je najčastejšie 180-190°C. Aby olej vydržal aj dlhotrvajúce resp. opakované fritovanie a vyprážanie bez toho, aby došlo k jeho prepáleniu a vzniku škodlivých karcinogénov, mal by byť „s rezervou“ stabilný aj pri takejto vysokej teplote – t.j. aj pri zahriatí na 200°C, pretože kým vo fritéze sa teplota oleja kontroluje, na panvici ju ľahko prekročíme… Oleje a tuky s odolnosťou „len“ do 180°C (napr. na Slovensku asi najčastejšie používaný Heliol a Venusz) z toho hľadiska preto nie sú dostatočne tepelne stabilné.

Medzi oleje lisované za studena s odolnosťou až 210°C prekvapujúco patrí napr. za studena lisovaný olivový olej, pretože obsahuje vysoký podiel mono-nenasýtených mastných kyselín (hlavne kyseliny olejovej). Ich podiel sa samozrejme líši podľa výrobcu, ale v za studena lisovaných olivových olejoch sa pohybuje od 55-87 g (zo 100g). Čím je obsah mono-nenasýtených mastných kyselín v za studena lisovanom olivovom oleji vyšší, tým je olej tepelne odolnejší (pri porovnávaní olivových olejov od rôznych výrobcov v obchode si preto na etikete všímajte údaje o podiele mono-nenasýtených mastných kyselín!).

Medzi ďalšie za studena lisované oleje s ešte vyššou tepelnou odolnosťou patrí palmový olej (odolný do cca 220°C) a kokosový olej, ktorý je v tomto medzi za studena lisovanými olejmi úplným favoritom, pretože sa rozkladá až pri 240 stupňoch(!). Je to hlavne z dôvodu vysokého obsahu nasýtených mastných kyselín (až 95%).

2. Olej by mal byť „zdravý“
Pri tepelnej úprave jedál na oleji (či to chceme alebo nie) automaticky v istej miere dochádza k vsakovaniu oleja do potravín, ktoré na ňom pripravujeme. Pri konzumácii takto upravených jedál teda automaticky konzumujeme aj olej, na ktorom sme dané jedlo pripravovali. Ak by sme používali olej, ktorý je tepelne veľmi stabilný, ale bol by svojim zložením „škodlivý“, nepovažoval by som to za správne riešenie.

Aj keď poznatky v tejto oblasti sa ešte vyvíjajú a niektoré zdroje si odporujú, z hľadiska súčasných poznatkov sa za zdravšie oleje a tuky považujú najmä tie s vysokým podielom mono- a poly-nenasýtených mastných kyselín. Dôvodom je ich mimoriadne pozitívny vplyv na kardiovaskulárny systém a fakt, že ľudský organizmus si ich (na rozdiel od nasýtených mastných kyselín) nedokáže vyrobiť sám a je odkázaný na ich prijímanie v potrave.

Na druhej strane, tuky v ktorých zložení dominujú nasýtené mastné kyseliny živočíšneho pôvodu (bravčová masť a maslo) donedávna neboli považované za zdravé a ich konzumáciu vedci odporúčali radšej obmedziť. Ako však tvrdí Viliam Bada, kardiológ s prednosta III. Internej kliniky LFUK v Bratislave “Platila téza vysoký cholesterol = nejesť cholesterol. To je omyl… Cholesterol v krvi a cholesterol v potrave sa navzájom ovlyvňujú veľmi málo”

U olejov s vysokým obsahom nasýtených mastných kyselín rastlinného pôvodu (palmový a kokosový olej) sa názory na konzumáciu dosť líšia, aj keď sa dnes už začínajú prikláňať skôr na tú pozitívnu stranu (hlavne u kokosového oleja). Ich konzumácia je teda zatiaľ z hľadiska zdravia (najmä u palmového oleja) ešte sporná. Vyplýva to najmä z masovej produkcie palmového oleja v krajiných Latinskej Ameriky, kde prispieva k odlesňovaniu pôdy a pestuje sa s pomocou veľkého množstva pesticídov. Keď už palmový olej, tak radšej asi v bio kvalite.

Z hladiska zdravotného kritéria veľmi dôležité u za studena lisovaných olejov poznať pomer Omega 3 k Omega 6 mastných kyselín. Neznamená to, že čím viac Omega 3 tým lepšie, ale aj ich pomer k Omega 6 musí byť správny, inak v tele hrozí nedostatok Omega 3 alebo nedostatok Omega 6. Z toho pohľadu je najvhodnejší za studena lisovaný konopný olej a za studena lisovaný repkový olej, ktorý má tento pomer cca 1:2 az 1:3. Viac info tu:

http://www.hempworld.com/hempworldhotels_com/htms/Health/Hempforhealth.html

Najviac Omega 3 ma napr. ľanový olej, ale ten má zase málo Omega 6 a preto jeho jednostranná dlhodobá konzumácia môže neskôr viesť k deficitu Omega 6.  Opačný extrém predstavuje za studena lisovaný slnečnicový olej, ktorý má pomer 1:632 (omega 3 k Omega 6), čo pri dlhodobej jednostrannej konzumácii vedie k nedostatku Omega 3 mastných kyselín, ktoré pôsobia ako významná prevencia infarktu. Konopný olej má napr. 25X viac Omega 3 mastných kyselín ako napr. olivový olej a 2X viac Omega 3 ako repkový za studena lisovaný olej.

Aj u repkového oleja sa názory líšia. Má síce výborný pomer Omega 3 a Omega 6 mastných kyselín, ale ak pri spracovaní prechádza procesom deodorizácie (odstraňovnia zápachu), deje sa tak za pomoci rôznych chemikálií a následkom čoho je, že časť Omega 3 a Omega 6 sa zmení na škodlivé transmastné kyseliny. Viac info tu: http://www.naturalnews.com/043948_canola_oil_hidden_health_dangers_food_bar.html
Isté obavy z konzumácie repkového oleja vyplývali aj z podielu kyseliny erukovej, avšak v súčasnosti používané semená a technologické postupy jej obsah v repkovom oleji znížili na hodnotu, ktorá a považuje za bezpečnú. Pri dlhodobejšej jednostrannej konzumácii (najmä u detí), by som bol  radšej opatrnejší.

Striktne len po zdravotnej stránke je z vyššie vymenovaných dôvodov konopný olej asi ten najlepší za studena lisovaný olej. Zahriatím sa však vzácne Omega 3  mastné kyseliny zničia a preto by som ho na tepelnú úpravu radšej nepoužíval – len za studena.

3. Chuť a vôňa mala byť čo najviac neutrálna
Toto kritérium nemá zmysel veľmi rozvádzať, pretože je samozrejme lepší ten typ oleja, ktorý svojou charakteristickou chuťou nezasahuje do jedla a nemení jeho originálnu chuť a vôňu. Tu by som dal do popredia kokosový za studena lisovaný olej, ktorý v porovnani s olivovým, slnečnicovým či ľanovým olejom asi najmenej zasahuje svojou vôňou do prípravy jedla.

Toto kritérium však považujem za menej dôležité ako prvé dve kritériá. Ak by som to mal vyjadriť percentuálne, dal by som im 40%, 40% a 20%.

Ktorý olej si teda vybrať?
Rozoberme si z hľadiska uvedených kritérií najčastejšie dostupné druhy olejov na slovenskom trhu. Mojim cieľom je nájsť ten, ktorý by vyhovoval podľa možností všetkým trom kritériám a zároveň by jeho trhová cena nebola prehnaná (z toho dôvodu sa nebudem venovať napr. ľanovému, sezamovému či tekvicovému oleju).

BRAVČOVÁ MASŤ
– obsahuje 40-50% nasýtených mastných kyselín a 45% mononenasýtených mastných kyselín (kyselinu olejovú). To by poukazovalo na jej vyššiu tepelnú odolnosť.  Stretol som sa však s uvádzanou teplotou prepálenia 180°C, čo by znamenalo, že bravčová masť nie je tepelne dostatočne odolná. Jej uvádzaná výhoda oproti rastlinným olejom je, že dlhým pečením v nej (na rozdiel od rastlinných olejov) nevznikajú škodlivé látky. Jej tepelná odolnosť je teda otázna… (Pozn.: Ak nájdete relevantné zdroje s inou teplotou prepálenia bravčovej masti, pošlite mi ich, rád to sem doplním.)
– vzhľadom na vysoký obsah nasýtených mastných kyselín živočíšneho pôvodu sa jej pravidelná konzumácia v posledných rokoch neodporúčala.  Ako však tvrdí kardiológ Viliam Bada, práve pre svoj obsah kyseliny olejovej (ktorá je aj základnou zložkou olivového oleja) je bravčová masť lepšia ako maslo.
– svojou chuťou len mierne zasahujedo jedla

REPKOVÝ OLEJ (RAFINOVANÝ)
– tepelne veľmi stabilný, odoláva teplote 210-220°C
– z hľadiska zdravotného kritéria je konzumácia rafinovaných olejov sporná, pretože pri rafinácii sa z oleja odstráni aj mnoho nutrične cenných látok, minerálnych a stopových prvkov
– je prirodzene bez zápachu, svojou chuťou nezasahujedo jedla

Príkladom zmesi rafinovaného repkového oleja s rafinovaným slnečnicovým olejom je olej Fritol, pri ktorom výrobca uvádza, že je až 3 X tepelne stabilnejší ako Heliol (napr. rafinovaný slnečnicový olej Heliol alebo Venusz majú tepelnú odolnosť len 180°C).

REPKOVÝ OLEJ (ZA STUDENA LISOVANÝ)
– má asi 30% poly-nenasýtených mastných kyselín a preto nie je veľmi tepelne stabilný, je však tepelne odolnejší ako za studena lisovaný slnečnicový olej, ktorý obsahuje 40-74% poly-nenasýtených mastných kyselín
– z hľadiska zdravotného kritéria má výborný pomer Omega 3 k Omega 6 (1:2), avšak len za predpokladu, že pri svojom spracovaní neprejde škodlivým procesom deodorizácie. Ak už repkový olej, tak určite radšej len v BIO kvalite.
– svojou chuťou mierne zasahuje do jedla

SLNEČNICOVÝ OLEJ (ZA STUDENA LISOVANÝ)
– kvôli vysokému obsahu poly-nenasýtených mastných kyselín (40 až 74%) je tepelne nestabilný, pretože tie sa začínajú štiepiť už pri zahriatí niečo nad 50°C, pričom vznikajú mimoriadne škodlivé transizoméry mastných kyselín. Mal by sa preto používať najmä na studenú kuchyňu
– z hľadiska zdravia bola jeho konzumácia vhodná a doteraz lekármi odporúčaná, avšak pomer doležitých Omega 3 k Omega 6 mastných kyselín je namiesto 1:2 (napr. konopný alebo repkový za studena lisovaný olej) u slnečnicového oleja len 1:632 , čo pri dlhodobej jednostrannej konzumácii môže v organizme viesť k akútnemu nedostatku Omega 3 mastných kyselín, ktoré pôsobia ako významná prevencia infarktu
– svojou chuťou a vôňou zasahujedo jedla, čo môže byť niekomu nepríjemné

OLIVOVÝ OLEJ (ZA STUDENA LISOVANÝ)
– je tepelne stabilný, pretože odoláva teplote až 210°C (údaje sa pohybujú medzi 199 – 242 °C, pravdepodobne kvôli rôznemu obsahu kyseliny olejovej). Pri vysokých teplotách v ňom však väčšinu vzácnych látok, enzýmov, vitamínov, minerálov a flavonoidov tak či tak zničíte.
– z hľadiska zdravia je jeho konzumácia vhodná a lekármi odporúčaná, neobsahuje však skoro žiadne Omega 3 mastné kyseliny, čo pri dlhodobej jednostrannej konzumácii môže v organizme viesť k akútnemu nedostatku Omega 3 mastných kyselín
– svojou chuťou a vôňou zasahujedo jedla, čo môže byť niekomu nepríjemné

PALMOVÝ OLEJ (LISOVANÝ ZA STUDENA Z PLODOV PALMY OLEJNEJ)
– je tepelne veľmi stabilný, pretože odoláva teplote až 210-220°C (podľa výrobcu)
– z hľadiska zdravotného kritéria je jeho konzumácia sporná ani nie tak kvôli vyššiemu obsahu nasýtených mastných kyselín (40-50%), pretože tie sú rastlinného pôvodu, ale hlavne kvôli, obsahu kyseliny palmitínovej, ktorú dávajú do súvislosti so srdcovo-cievnymi chorobami;  neobsahuje skoro žiadne Omega 3 ani Omega 6 mastné kyseliny, čo pri dlhodobej jednostrannej konzumácii môže v organizme viesť k ich akútnemu nedostatku
– je prirodzene bez zápachu, svojou chuťou nezasahujedo jedla

Pozor na palmový olej získaný z palmových jadier, ktorý má značne odlišnú konfiguráciu mastných kyselín, ako je to u oleja získaného extrakciou z plodov. Olej z palmových jadier obsahuje až  85% nasýtených mastných kyselín, čo je dvakrát viac ako u palmového oleja.

V tejto súvislosti by som rád upozornil na fakt, že palmový olej (rafinovaný) je najbežnejší a najlacnejší olej používaný v Južnej Amerike, často vyprodukovaný s pomocou používania množstva pesticídov – z čoho môže prameniť aj jeho zlá povesť vplyvu na organizmus. Ak sa niekto rozhodne pre tento olej, určite by som volil jedine v BIO kvalite – a za studena lisovaný. Musíme si však počkať na ďalšie výskumy.

KOKOSOVÝ OLEJ (ZA STUDENA LISOVANÝ)
– je tepelne asi najodolnejší, rozkladá sa až pri 240 stupňoch(!), pretože obsahuje až 95% nasýtených mastných kyselín
– z hľadiska zdravotného kritéria je jeho konzumácia sporná (kvôli vysokému podielu nasýtených mastných kyselín) a musíme si počkať na ďalšie výskumy.. Obsahuje mastné kyseliny so stredne dlhým reťazcom (medium chain fatty acids), ktoré sú považované za ľahko stráviteľné. Kyselina laurová, ktorej obsahuje až 50%, má silné antivirotické účinky. Ďalšími veľmi hodnotnými kyselinami sú kyselina myristová, kaprylová, kaprinová a stearová. Spolu tieto kyseliny údajne pôsobia proti vírusom, baktériám a plesniam. Neobsahuje skoro žiadne Omega 3 ani Omega 6 mastné kyseliny, čo pri dlhodobej jednostrannej konzumácii môže v organizme viesť k ich akútnemu nedostatku.
– svojou chuťou a vôňou mierne zasahujedo jedla, čo môže byť niekomu nepríjemné

Zaujímavé je, že kokosový olej je za izbovej teploty v tuhom stave. Pri teplote 27 a viac °C mení svoju konzistenciu na tekutú.

06. marca 2020: V relácii RTVS “Vieme, čo jeme?” z dňa 10. feb. 2020 MUDR. Bukovský zhrnul výsledky štúdie, z ktorej vyplýva, že kokosový tuk nie je taký zdravý, ako sme si doteraz mysleli. Linka na reláciu je tu: https://slovensko.rtvs.sk/relacie/vieme-co-jeme/217032/kokosovy-tuk-nie-je-taky-zdravy  Linka na audio MP3 súbor je tu. (kliknite na odkaz pravým tlačítkom myši a po stiahnutí súboru premenujte koncovku súboru z JPG na MP3). Alternatívny odkaz je tu: http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002180/00218080-1.mp3

OSTATNÉ OLEJE
Na našom trhu sú aj rôzne (menej známe) oleje, napríklad z lieskových a vlašských orechov, tekvicových jadierok, sezamu, či ľanových semienok. Kúpiť ich možno v špecializovaných predajniach so zdravou výživou, v bioobchodoch, ale aj v niektorých hypermarketoch. Svojimi parametrami a cenou sa hodia najmä na studenú kuchyňu do šalátov alebo nátierok a bolo by drahé používať ich na bežné vyprážanie.

ZÁVER
Olej, ktorý by na výbornú spĺňal všetky 3 kritéria som nenašiel. Je to hlavne kvôli nesplneniu druhého – zdravotného kritéria. Väčšina tepelne odolných za studena lisovaných olejov totiž neobsahuje skoro žiadne Omega 3 alebo Omega 6 mastné kyseliny, resp. ich má v nevhodnom pomere, čo pri dlhodobej jednostrannej konzumácii môže viesť k ich akútnemu nedostatku v organizme.

Z hľadiska 3 stanovených kritérií mi ako najvhodnejší a najuniverzálnejší pre občasné domáce krátke vyprážanie vychádza za studena lisovaný olivový olej (pozor, len taký, čo má obsah mono-nenasýtených kyselín aspoň 75-80g zo 100g!). Aj to za cenu, že sa pri jeho zahriatí môže zničiť časť užitočných vitamínov a  antioxidantov. Podľa môjho názoru sa týchto látok zničí podstatne menej ako sa ich zničí pri rafinácii oleja a preto tento olej považujem za vhodnejší ako repkový alebo slnečnicový olej. Je tepelne odolný do 210 stupňov a zdravý na konzumáciu, Svojou chuťou a vôňou však zasahuje do jedla. Výborne teda spĺňa prvé dve kritéria, ktoré v mojom hodnotení dominujú nad 3-tím kritériom.

V tesnom zástupe by som na druhé miesto dal za studena lisovaný kokosový olej a na tretie miesto za studena lisovaný palmový  olej (pozor, kvôli pesticídom – len v BIO kvalite). Oba síce tepelnou odolnosťou jednoznačne prekonajú olivový olej, z hľadiska zdravia je ich konzumácia (najmä palmového oleja) viac sporná ako konzumácia olivového oleja. Tu si musíme ešte počkať na ďalšie údaje.

Ideálne by bolo, keby výrobcovia už na etikete uvádzali teplotu, do ktorej je daný olej ešte tepelne stabilný. Mnohým ľuďom by to uľahčilo orientáciu pri výbere tepelne odolného oleja. Výrobcovia sa ale najprv musia naučiť, že spotrebitelia začínajú vyžadovať čoraz podrobnejšie informácie o zložení a kvalite výrobkov…  a označenie “jednodruhový slnečnicový olej” dnes už spotrebiteľovi jednoducho nestačí…  Toho sa však asi tak skoro nedočkáme…

Na občasné domáce vyprážanie by som používal:
– za studena lisovaný BIO olivový olej (s obsahom mono-nenasýtených kyselín aspoň 75-80g zo 100g!)
– za studena lisovaný BIO kokosový olej
– za studena lisovaný BIO palmový olej

Na dlhodobé domáce vyprážanie (kde už nemá zmysel baviť sa o zdraví) by som asi používal:
– rafinovaný slnečnicový / repkový olej (napr. Fritol, pretože je 3X tepelne odolnejší ako Heliol)
– alebo kokosový olej (odolnosť až do 240 stupňov!)
(…keď už tie rezne na Vianoce musíte urobiť :-) 

Ak by som si mal však vybrať olej, ktorý budem používať len za studena, vybral by som si jednoznačne:
– za studena lisovaný BIO konopný olej  (má najlepší pomer Omega3 k Omega6)
– za studena lisovaný BIO repkový olej (dostať ho aj v DM-ku)

Vzhľadom na to, že sme sa už X-krát presvedčili, že vedecké poznatky sa v priebehu času menia, asi najlepšie by bolo oleje striedať. Takže určite si v studenej kuchyni občas doprajte aj za studena lisovaný ľanový, tekvicový, či iný olej :-)

*** Michal Hönsch ***

.

Dodatok I. (09. marca 2012):

BIO slnečnicový za studena lisovaný olej vhodný na vyprážanie?
Všetci tí, čo ste to dočítali až sem – s pomocou príspevku  v komentároch od p. Stanislavy  Kováčovej z dňa 6. Marca 2012 o 3:15 pm (dole),  sa podarilo nájsť BIO slnečnicový za studena lisovaný olej s teplotou prepálenia 210 stupňov! Tu je:
http://www.buslakoil.com/e-shop/vyprazanie-a-fritovanie/
Uvedený olej vďaka špeciálnej odrode slnečnice obsahuje až 82 g (zo 100g) mononenasýyených mastných kyselín(!), čo je viac ako ktorýkoľvek olivový olej na našom trhu. Ďalej obsahuje 7,5 g nasýtených mastných kyselín a 10,5 g polynenasýtených mastných kyselín.

Kontaktoval som výrobcu a zistil, že sa dá kúpiť v bio obchodoch, obchodných reťazcoch “Terno” a “Moja samoška” – stojí okolo 2,80 EUR/liter. od výrobcu je to za 2,59 EUR/liter alebo 10,99 EUR za 5 l balenie. Výrobca sa zaoberá ekologickým poľnohospodárstvom už 13 rokov, a postupne sa prepracoval k tomu, že majú slnečnicové semená s vysokým obsahom kyseliny olejovej a z nich vyrobený olej je vhodný aj na vyprážanie, pretože vďaka vysokému obsahu mononenasýtených mastných kyselín je stabilný aj pri vysokých teplotách.

.

Dodatok II: O stužených (hydrogenizovaných) tukoch
Konzumácia škodlivých transizomérov mastných kyselín v množstve viac ako 5 g na osobu a deň výrazne zvyšuje riziko srdcovo-cievnej príhody. K vzniku škodlivých transizomérov mastných kyselín dochádza nielen pri fritovaní zmrazených potravín ale aj pri hydrogenizácií (stužovaní) tukov, čo je ešte stále pomerne bežný výrobný proces pri snahe výrobcu lacno zmeniť rastlinný olej z prirodzeného tekutého skupenstva na tuhé.

Stužené tuky, čiastočne stužené tuky alebo hydrogenizované tuky sú často skryté aj v keksoch, pečivách, koláčoch, zákuskoch, instantných výrobkoch, polotovaroch, hotových pekárenských výrobkoch, vianočkách, croissantoch, bábovkách, krekroch atď. Moja rada je pozorne si čítať zloženie všetkých výrobkov, ktoré kupujete a vyhnúť sa tým, ktoré ich obsahujú. Ak môžete, radšej použite obyčajné maslo, hoci je drahšie, pretože žiadne stužené tuky neobsahuje. Ak už nechcete použiť maslo (či už kvôli cene alebo kvôli mliečnym bielkovinám), použite do koláčov radšej rastlinný olej.

Maslo zvyšuje hladinu cholesterolu omnoho menej ako lacný, tuhý hydrogenizovaný margarín určený na pečenie alebo porcia hranolčekov fritovaných na lacnom oleji, pretože na rast cholesterolu v krvi má omnoho vyšší vplyv konzumácia už niekoľkých gramov transmastných kyselín obsiahnutých častokrát práve v margarínoch. Margarín je umelá potravina pôvodne sivej farby, do ktorej sa pridáva umelá vôňa a chuť masla. Aby aj farbou pripomínal maslo, dáva sa doň karotén z mrkvy prípadne iné farbivá. Všetky vitamíny, ktoré podľa zloženia “obsahuje” doň boli umelo (chemicky) pridané.  Na rozdiel od margarínov, obyčajné maslo ich obsahuje prirodzene. Je mnoho margarínov na trhu, kde výrobca obsah tranmastných kyselín ani neuvádza, pretože zákon mu to neukladá. Fakt, že transizoméry mastných kyselín obsahuje napr. aj veľmi známy margarín Flora (to, že to výrobca vôbec uvádza na obale mu slúži ku cti), svedčí o tom, že napriek novým metódam pri výrobe margarínov (transesterifikácia a emulgifikácia)  je očividne stále veľmi ťažké  vyrobiť margarín bez vzniku škodlivých transmastných kyselín.

Čiastočne stužené tuky podľa údajov na obale obsahujú napr. CERA alebo PALMARIN, ktoré sa v slovenských domácnostiach často používajú ako lacná náhrada masla do koláčov. Podobný výrobok HELIA alebo výrobok HERA od iného výrobcu, však už stužené tuky neobsahuje (aspoň podľa zloženia na obale), určite však obsahuje transizoméry mastných kyselín, hoci ich obsah na obale uvedený nie je.

Zdroje:
Bada, V.: Jedzte zdravo, ako jedli naši predkovia. Pravda 13.10.2010. Príloha: Značka kvality, str. 23-26
(Pozn. Viliam Bada je kardiológ s prednosta III. Internej kliniky LFUK v Bratislave)
http://zdravie.pravda.sk/
http://www.zzz.sk/?clanok=2431
http://www.goodwebsite.co.uk/Oil-Comparison-Hemp-vs-other-oils.php)
http://www.hempworld.com/hempworldhotels_com/htms/Health/Hempforhealth.html
http://www.naturalnews.com/043948_canola_oil_hidden_health_dangers_food_bar.html
http://en.wikipedia.org/wiki/Smoke_point
http://sk.wikipedia.org/wiki/Vypr%C3%A1%C5%BEanie
http://www.biomajak.sk/bio-potraviny/oleje/
http://www.cardiology.sk/casopis/102/08/frame.htm
http://www.biologika.sk/e-obchod-p_1-57-kokosovy-olej.html
http://cs.wikipedia.org/wiki/Olivov%C3%BD_olej
http://www.palmagroup.eu/?vyskumy-a-testy&sprava=nie-je-olej-ako-olej
http://www.palmagroup.eu/?vyskumy-a-testy&sprava=ako-sa-olej-vyraba
http://zdravie.pluska.sk/zdravie/vyziva/na-masti-ci-na-oleji.html

Read Full Post »

Ako zistiť kvalitu pneumatík? (priľnavosť, odolnosť voči opotrebeniu a teplotám)

Každý rok tu pravidelne máme sezónu výmeny pneumatík. Každý motorista vie, že pneumatiky sú označované číslami ako napr. 205/55 R16 91W, kde:

–     “205”  je šírka pneumatiky v milimetroch
–     “55” je profilové číslo (pomer výška / šírka pneumatiky v %)
–     “R”  je konštrukcia pneumatiky (R=radiálna, D=diagonálna, B=bias belted)
–     “16” je priemer ráfiku v palcoch
–     “91W” je index záťaže a rýchlostí (LI/SI)
Viac na: http://www.az-pneu.sk/index.php?goto=technik

Ako je však možné, že pneumatika od rovnakého výrobcu, s rovnakými rozmermi, priemerom disku a rovnakým indexom rýchlostí stojí v jednom obchode o 40% menej ako v inom? Je za tým naozaj len obchodná politika predajcu alebo aj nejaký iný faktor? Ako sa dá zistiť kvalita pneumatík?

Trochu som sa v tom začal hrabať a prišiel som na zaujímavé fakty, o ktorých som presvedčený, že ich pozná len málo ľudí. Pneumatiky rovnakého dezénu, rozmeru, indexu záťaže a rýchlostí sa od seba navzájom môžu líšiť priľnavosťou na asfalte/betóne, odolnosťou voči opotrebeniu a teplotám.

Ako sa značí kvalita pneumatík?
Pneumatiky sú po svojom vyrobení podrobené výstupnej kontrole kvality. Hodnotenie býva spravidla niekoľkostupňové a do predajnej siete sa dostávajú pneumatiky, ktoré boli hodnotené niektorým z vyšších stupňov kvality. Istá časť pneumatík však síce spĺňa základné kvalitatívne podmienky, má však mierne znížené úžitkové vlastnosti a pre ich použitie platia určité obmedzenia. Pneumatiky zníženej kvality, ktoré sa dostávajú do predajnej siete, nesú príslušné označenie.

Značky letných a celoročných pneumatík, ktoré sa predávajú na americkom trhu (mnohé z nich teda aj u nás) podliehajú povinnosti značenia podľa kategorizácie UTQG, ktorú zaviedlo Americké ministerstvo dopravy. Je potrebné zdôrazniť, že tejto kategorizácii nepodliehajú zimné pneumatiky.

UTQG – Uniform Tyre Quality Grading (Jednotná klasifikácia kvality pneumatík).
Zdroj: http://eu.goodyear.com/sk_sk/advice/tiretutor/readingatire/

Podľa tejto kategorizácie sa na pneumatike uvádzajú 3 údaje:
– opotrebenie dezénu
– priľnavosť
– teplotná odolnosť

Na pneumatike dané označenie vyzerá napr. takto:
TREADWEAR 240 TRACTION AA TEMPERATURE A

Pozrime sa bližšie, čo tieto údaje znamenajú.

1. Opotrebenie dezénu (Treadwear)
Tento údaj je meradlom rýchlosti opotrebenia pneumatiky v kontrolovaných podmienkach testu. Za referenčný štandard kvality je považovaná hodnota 100. Pneumatika klasifikovaná hodnotou 200 by mala na testovacej trati odolávať opotrebeniu dvakrát dlhšie, než pneumatika klasifikovaná hodnotou 100. Viac než 100 – lepšia 100 – referencia menšia než 100 – horšia. Test sa robí tak, že auto opakovane jazdí na 400 míľovom okruhu v Západnom Texase až kým neprejde vzdialenosť 7200 míľ (11587,28 km). Vozidlo a tlak v pneumatikách sa môžu skontrolovať každých 800 míľ. Opotrebenie pneumatík sa meria počas a na konci testu. Na základe získaných údajov sa potom vypočíta výsledná známka.

Vzhľadom na to, že pri teste pneumatika prejde “len” 11587,28 km (nedôjde k jej úplnému zodratiu), výrobca musí hrubé dáta z testu extrapoláciou ďalej prepočítať, kde sa môžu zohľadniť subjektívne faktory výrobcu. Z toho dôvodu je klasifikácia rýchlosti opotrebenia dezénu relevantná pre porovnanie v rámci výrobnej rady rovnakého výrobcu, už menej pre porovnávanie výrobcov medzi sebou.

2. Priľnavosť (Traction)
Klasifikácia priľnavosti vyjadruje schopnosť pneumatiky zastaviť na mokrej dlažbe. Stanovuje sa meraním pri skúške bŕzd “v priamom smere”. Žiadnym spôsobom nehodnotí schopnosť zatáčania, brzdenie na suchej vozovke.

AA – najlepšia, A – výborná, B – priemerná, C – dostatočná.

Stupeň odolnosti	Asfalt sila priľnavosti v g	Betón sila priľnavosti v g
AA	nad 0,54	0,41
A	nad 0,47	0,35
B	nad 0,38	0,26
C	menej ako 0,38	0,26

3. Teplotná odolnosť (Temperature)
Teplotná klasifikácia vyjadruje odolnosť pneumatiky voči teplu, ktoré vzniká pri vzrastajúcej rýchlosti. Známka je tým vyššia, čím lepšie je pneumatika schopná rozptýliť teplo efektívne, alebo čím viac je pneumatika schopná odolať deštruktívnym účinkom tepla:  A – najlepšia, B – priemerná, C – dostatočná.

Stupeň odolnosti	Rýchlosť v km/h
A	nad 185 km/h
B	medzi 161 do 185 km/h
C	medzi 137 to 160 km/h

Záver
Všetky 3 údaje naozaj možno nájsť napísané malými písmenami na pneumatikách GOODYEAR, MICHELIN, CONTINENTAL a určite aj na pneumatikách iných značiek. Ako som si všimol, už aj Matador označuje pneumatiky podľa klasifikácie UTQG, ktorou sa riadia výrobcovia svetových značiek.

Takže skôr, ako sa rozhodnete, v ktorom obchode nakúpite svoju novú sadu letných pneumatík, odporúčam vopred si u predajcu zistiť aj tieto tri údaje a až potom porovnávať podľa ceny. Aby sa vám nestalo to, že kúpite pneumatiku síce o 40% lacnejšie, ale s hodnotou opotrebenia dezénu 100, namiesto 240…

Na záver už len dodám, že 26.11.2010 Európsky parlament definitívne schválil nariadenie, podľa ktorého budú pneumatiky označované rovnako, ako sú dnes označované napríklad domáce spotrebiče. Výrobcovia budú navyše musieť tieto údaje uvádzať aj na internetových stránkach a každá pneumatika ponesie štítok, kde budú jej vlastnosti popísané.

Z hľadiska spotreby paliva bude zlepšenie či zhoršenie medzi triedami o 0.10 až 0.15 l na 100 km jazdy, a z hľadiska rozdielu brzdných dráh na mokrej vozovke bude zlepšenie či zhoršenie vlastností medzi triedami na úrovni 6 m (zodpovedá počiatočnej rýchlosti 80 km/h).

Toto značenie však nikdy nemôže nahradiť štandardné testy pneumatík, pretože kým nová EU nálepka bude obsahovať len 3 kritériá, testy hodnotia pneumatiky z hľadiska 14 sledovaných kritérií, z ktorých 11 nová EU nálepka nebude zahŕňať (pozri tabuľka nižšie).

Takže pozor na lacné pneumatiky!

***Michal Hönsch***

Read Full Post »