Feeds:
Články
Komentáre

O projektovom managemente už počul skoro každý. Sú o tom hrubé knihy, ktoré však málokto chce čítať – mnohí by však projektový management chceli robiť. Má to jednoduchý dôvod – pre ľudí je predstava „projektového manažéra“ / „projektovej manažérky“ skôr spojená so statusom, ako so znalosťou náplne práce. Predstavujú si človeka v obleku / kostýme, s dobrým platom, v modernom aute – ktorého / ktorú všetci poslúchajú.

Čo je to však ten „projektový management“? Ako zhrnúť hrubé knihy do niekoľkých jednoduchých viet, z ktorých by každý pochopil, čo uvedená pozícia znamená? Samozrejme, akékoľvek zhrnutie tejto mimoriadne širokej témy ju nedokáže dokonale vystihnúť celú. Pokúsim sa vám však niekoľkými vetami aspoň priblížiť, čo si môžete pod pojmom „projektový management“ predstaviť. Len pre poriadok uvádzam, že nasledovné zhrnutie je mojim osobným názorom a nereprezentuje názor spoločnosti Accenture, pre ktorú pracujem. Takže, poďme na to.

IKEA NÁVOD
Predstavte si rodiča, ktorý má 4 malé deti – najstaršie vo veku cca 10 rokov (jediné z detí, ktoré vie čítať a písať), najmladšie vo veku cca 6 mesiacov. To najmladšie stále plače a upokojí sa len vtedy, keď ho rodič nosí na rukách. K nim domov dopravná služba doručí IKEA skrinku skladajúcu sa z asi stovky jednotlivých dielov. Skrinka je teraz bez ladu a skladu rozbalená na mnohých kôpkach po celej miestnosti. K uvedenej skrinke je priložený návod – ako skrinku poskladať.

Rodič je jediný, kto si vie predstaviť, ako bude poskladaná skrinka vyzerať. Vzhľadom na situáciu, však rodič nemôže sám pomáhať pri skladaní skrinky, lebo musí neustále na rukách nosiť dieťa – skladať skrinku môžu len deti. Rodič teraz povie najstaršiemu dieťaťu, aby otvorilo návod a nalistovalo prvú stranu, kde je popísaný postup stavby prvej časti skrinky. Ostatné deti sa zatiaľ bezcieľne prehrabujú v mnohých kôpkach jednotlivých častí a kričiac sa naháňajú po miestnosti…

Rodič sa snaží do toho chaosu zaviesť poriadok a vysvetľuje najstaršiemu dieťaťu, ako má v návode najprv nájsť časť, kde sú popísané všetky diely, ktoré budú potrebovať na stavbu prvej časti skrinky. Medzi mnohými dielmi v miestnosti sa im po dlhom spoločnom úsilí identifikovať tie správne diely, a (dnes majú šťastie) nájsť ich aj v správnom počte kusov. Označia si jednotlivé diely papierikmi s číslami tak, aby sedeli s číslami, ktorými sú dané diely označené v návode.

Až keď si skontrolovali, že majú všetky potrebné súčiastky a všakovaké skrutky, pristúpia k ďalšiemu kroku – spojeniu prvých dielov dokopy. Na to už potrebujú zapojiť aj ďalších (doteraz rozbehaných) členov teamu. Deti sú najprv nadšené a hneď sú pripravené pomáhať. Keďže však návodu nerozumejú, nebaví ich stále čakať na inštrukcie od najstaršieho dieťaťa, ktoré sa zatiaľ krvopotne snaží porozumieť neurčitým kresbám v návode a pochopiť, čo sa má s čím spojiť. To mu samozrejme nejaký čas trvá – a rodič mu zatiaľ dohovára a vysvetľuje jednotlivé kresby v návode.

Ostatné deti sú netrpezlivé a nechcú stále čakať na inštrukcie. Keď vidia diely na podlahe, myslia si, že už chápu, ako a ktorými skrutkami sa majú diely spojiť, a tak zatiaľ skúšajú spájať jednotlivé diely podľa seba – tak ako si myslia, že čo k sebe pasuje. Samozrejme, poskladajú diely nesprávne, nakrivo – a ako inak – s nesprávnymi skrutkami.

Musia diely rozložiť, nájsť tie správne a potom opäť spolu zložiť. To ich trochu zdrží… Takto to pokračuje niekoľko krokov. Keď sú pri 4 kroku, cez otvorené okno zafúka prievan a po celej miestnosti im rozhádže papieriky, ktorými si na začiatku označili jednotlivé diely číslami. Musia opätovne zisťovať, ktorý diel má aké číslo a opäť si označiť jednotlivé diely číslami – teraz ich však už prilepia lepiacou páskou.

Keď sú už pri 7-tom kroku z 32, jedno z mladších detí vyhlási, že už ho to nebaví, že sa chce ísť radšej hrať. Rodič však vie, že skrinku musia dnes do večera dokončiť, pretože nemôžu nechať všetky diely takto rozhodené po podlahe – cez noc by sa niekto mohol o nich potknúť a zraniť. Snaží sa dieťa presvedčiť, prečo by malo ostať pomáhať ostatným – že bez neho im to celé bude trvať dlhšie, že ho potrebujú, že skrinka bude predsa po dokončení taká krásna a budú z nej mať všetci radosť… Na chvíľu to zafunguje a dieťa vydrží spolupracovať niekoľko ďalších krokov. Pri kroku 9 však vyhlási, že už toho má plné zuby, že táto práca nie je to, čo chcelo robiť, a že sa ide radšej hrať. Razantne odchádza z miestnosti. Na námietky rodiča už neberie ohľad. Zvyšné 2 deti sú (našťastie) ochotné pokračovať.

Tu spoza rohu vykukne manželka a svokra a pýtajú sa, či už je skrinka hotová. Rodič s dieťaťom na rukách niečo nezrozumiteľne zamrmle a odvráti sa späť k skrinke a svojmu teamu. Manželka a svokra vidiac bordel v miestnosti nečakajú na odpoveď a radšej odchádzajú preč.

Dostanú sa po krok 13, keď ďalšie dieťa vyhlási, že je hladné a chce jesť. Rodič sa ho pokúša presvedčiť, nech dokončia aspoň prvú časť skrinky – ktorá končí krokom 17, že potom sa pôjdu najesť. Dieťaťu sa to nepáči, ale asi po 10 minútach presviedčania súhlasí a pokračuje s ostatnými. Takto po 1,5 hodine práce sa podarí dokončiť aspoň prvú časť skrinky…

Tu spoza rohu opäť vykukne manželka a svokra a pýtajú sa, či už je skrinka hotová – že prečo to tak dlho trvá. Rodič vysvetlí, že mali nejaké problémy s logistikou a s ľudskými zdrojmi, že zatiaľ sa im podarilo dokončiť len prvú časť.

Takto to s prestávkami pokračuje aj ďalšie fázy stavby skrinky. Najstaršie dieťa, ktorého úlohou je za neustálej podpory a spolupráce rodiča s dieťaťom na rukách podrobne študovať návodriadiť sa jeho inštrukciami, pri kroku 24 (z 32) dospeje k názoru, že už pochopilo, ako má uvedená skrinka vyzerať a že sa mu kroky 25 až 29 v návode zdajú zbytočné. Vraví, že keď rovno preskočia na krok č. 30, že skrinka bude rovnako dobrá a prácu dokončia skôr. Rodič však vie, že skrinka bez šuflíkov by vôbec neplnila účel a cez manželkinu kontrolu by určite neprešla… hehe. Preto sa mimoriadne trpezlivo a jemne snaží svojmu najstaršiemu dieťaťu vysvetliť dôležitosť krokov 25 – 29. Po viacerých námietkach sa mu ho podarí presvedčiť, aby to ešte chvíľu vydržalo, že predsa už vidí, akú časť skrinky už dokázali spolu postaviť, že už nemajú k dokončeniu skrinky ďaleko. Bezvýsledne. Nakoniec musí obom deťom sľúbiť zmrzlinu a kino – až potom sú ochotné pokračovať v práci.

Tu spoza rohu opäť vykukne manželka a svokra a pýtajú sa, či už je skrinka hotová – že už to malo byť hotové pred 2 hodinami, a že prečo je v miestnosti stále taký bordel. S uistením od rodiča s dieťaťom na rukách, že už sú blízko cieľa, sa nechajú uchlácholiť a odchádzajú s tým, že o 30 min sú späť a nech to je dovtedy hotové… :-)

S občasnými prerušeniami typu „už ma to nebaví“, „chcem ísť von“, „je tomu nerozumiem“, „na čo nám tá skrinka vlastne bude“, „kašľať na skrinku“…  atď. sa nakoniec, s vypätím posledných psychických síl rodiča s vyťahanými rukami od dieťaťa, ktoré nosil, podarí skrinku dokončiť…

:-)

Vysvetlenie:
– ten IKEA návod na poskladanie skrinky, to je projektový plán
– jednotlivé fázy skladania skrinky, ktoré sú popísane v návode, sú projektové fázy (stages)
– popis procesov v jednotlivých fázach skladania sú tzv. stage plány
– každá z uvedených fáz má svoje vstupy / predpoklady, bez ktorých nemôže začať a zároveň svoje výstupy, ktoré sa od danej fázy očakávajú a sú potrebné / vstupom pre ďalšiu fázu
– rodič s dieťaťom na rukách, je projektový manažér (sám sa musí venovať inej činnosti a preto prácu musí urobiť niekto iný)
– najstarší syn je team lead
– manželka so svokrou je steering committee board, ktorému musí projektový manager pravidelne reportovať (zvyčajne klient)
– momenty medzi jednotlivými fázami sú milestones, a predstavujú vopred nadefinované momenty, keď projektový manager musí reportovať steering committee stav postupu prác na projekte

V nami uvedenom príklade dostal rodič návod spolu so skrinkou. V praxi je úloha projektového manažéra o to ťažšia, že žiaden IKEA návod nedostane. Celý priebeh projektu (projektový plán), jeho rozdelenie na jednotlivé fázy aj priebeh jednotlivých fáz (stage plány) spolu s ich vstupmi, výstupmi, rozpočtom, plánovaním zdrojov a všetkou podpornou dokumentáciou a časovým harmonogramom, musí vytvoriť sám, resp. s pomocou vstupov od ďalších ľudí – napr. v prípade softwarových projektov s pomocou technického architekta, v prípade stavebných projektov napr. s pomocou stavby vedúceho / hlavného inžiniera atď.

Pracovné povinnosti projektového manažéra teda začínajú už oveľa skôr, ako sa začne samotná práca teamu´- potrebuje projekt pripraviť, naplánovať, dohodnúť kritéria kontroly jeho priebehu, metodiku, pravidlá, spôsob, akým sa budú odsúhlasovať zmeny, vytvoriť potrebnú dokumentáciu a zadefinovať spôsob, akým sa bude dokumentácia upravovať, kde bude uložená a kto bude mať k nej prístup, zadefinovať roly a zodpovednosť budúcich jednotlivých členov teamu … Okrem samotnej prípravy projektu a plánovania jeho priebehu, sa začatím prác úloha projektového manažéra nekončí. Naďalej potrebuje určovať smer, kotrolovať priebeh jednotlivých fáz, hlásiť klientovi odchýlky a na ich základe meniť / upravovať priebeh jednotlivých fáz či celého projektového plánu. Projektový manažér zároveň musí zabezpečit fungovanie celého teamu a riešiť problémy, ktoré nastali, ktoré znemožňujú alebo spomaľujú pokračovanie prác na projekte, predvídať a dokumentovať možné riziká a pripravovať záložné postupy.

Predstavte si, že napr. v polovici procesu stavania skrinky by sa zistilo, že na ďalšiu fázu chýba drevený diel definovaný v návode. Team by nemohol pokračovať a kto by to musel riešiť? Presne tak – projektový manažér. Samozrejme, môže touto úlohou poveriť iného člena teamu (ak takého má), ale on je ten, koho zodpovednosťou je zabezpečiť, aby team mohol pokračovať a mal všetko potrebné k práci. Zároveň má kontrolu nad rozpočtom projektu, takže musí rozhodnúť, aké riešenie sa pri tom ktorom probléme bude realizovať.

Takže dôvodom, prečo sa projektový manažér zvyčajne nepodieľa priamo na prácach (teamu) na projekte nie je to, že by to nemohol robiť, ale to, že zvyčajne je zahltený množstvom inej práce “okolo” projektu, ktorú nemôže delegovať na jednotlivých členov teamu.

V praxi taktiež sú peniaze za projekt často vyplácané len postupne, na základe splnenia / nesplnenia vopred stanovených kritérií v momentoch hodnotenia projektu po skončení každej fázy (milestone). Je to podobné, ako keď manželka so svokrou vyhlásia, že peniaze za IKEA skrinku rozdelia na 4 časti a každú časť vyplatia len ak uvidia hotový poskladaný korpus skrinky, potom keď bude hotové čelo skrinky, potom, keď uvidia zmontované všetky šufíky a poslednú časť vyplatia, až keď bude celá skrinka hotová.

Samozrejme, rozdielov uvedeného príkladu oproti skutočnému projektovému managementu by sme tu mohli vypísať ešte mnoho. Uvedomujem si to – nemusíte mi ich tu začať vypisovať v komentároch. Tí, ktorí chcú presne vedieť, ako to je – nech si radšej prečítajú poriadne hrubú odbornú knihu. Mojim cieľom v tomto článku však bolo niečo iné. Kto chce, pochopí…

Na záver – ešte jedna poznámka. Pre projektového managera je na nezaplatenie, ak má šikovného team leada, ktorý už má s podobným projektom nejaké predchádzajúce skúsenosti, vie dodržiavať dohodnuté pravidlá a motivovať ľudí. Potom stačí projektovému managerovi len zadať team leadovi úlohu a raz za čas si overiť, či všetko ide podľa plánu. Team lead všetko zariadi – presne v zmysle dodaného projektového plánu – tak, ako keby rodič v našom príklade mal syna, ktorý:
– namiesto 12 r. už má vyše 20 rokov
– predtým poskladal 3 podobné IKEA skrine, vie teda ako na to
– je motivovaný a dokáže motivovať aj juniorných členov teamu
– dokáže skontrolovať prácu juniorných členov teamu / či skladajú skrinku naozaj podľa inštrukcií v návode, či sa riadia určenými pravidlami a inštrukciami

Najviac dostane projektový manager zabrať vtedy, ak sa nemôže oprieť o svojho team leada a musí celý proces denno-denne riadiť a kontrolovať s teamom sám – tak, ako to bolo aj v našom modelovom príklade.

Tak čo? Stále sa chcete stať projektovým managerom?

* Michal Honsch *

Reklamy

Aj vy máte radi medvedí cesnak – najlepšie priamo z prírody? Keď som sa dozvedel, že v Pezinku na začiatku lesa za areálom nemocnice Philippa Pinela (tu je mapa), je celé more medvedieho cesnaku, najprv som sa veľmi tešil. Nazbierali sme si ho riadne množstvo (chceli sme robiť aj pesto). Naša radosť však netrvala dlho – len do chvíle, keď sa mi do uší dostala informácia, že v potoku, ktorý okolo uvedeného miesta tečie, bola nameraná zvýšená hladina arzénu... A tak sa začalo moje ďalšie hľadanie.

Najprv som sa snažil zistiť odkiaľ uvedená informácia pochádza. Potok, ktorý tečie priamo cez areál uvedenej “Pinelovej nemocnice” sa volá Blatina. Hľadanie cez Google však nepomohlo. Nepodarilo sa mi zistiť, či je informácia o zvýšenej hladine arzénu v danom potoku pravdivá alebo nie. Obrátil som sa teda na Slovenský hydrometeorologický ústav.

Poradili mi, že na stránke http://www.shmu.sk/sk/?page=1776 v časti “verejne prístupné informácie” si možno priamo kliknúť na výsledky ich meraní za daný rok (2015). V sekcii “povodie Váhu”, časť B – je možné nájsť výsledky pre sledované ukazovatele v danom monitorovanom mieste. Potok Blatina sa nachádza na strane 53. V stĺpci s názvom “Priemer” je uvedená priemerná hodnota arzénu (As) nameraná v tomto potoku = 77,42 μg/l. Maximálna nameraná hodnota bola = 139,00 μg/l (stĺpec “Maximum”).

Tu je priama linka na uvedený dokument: http://www.shmu.sk/File/Hydrologia/Monitoring_PV_PzV/Monitoring_kvality_PV/KvPV_2015/KvPV_2015_Priloha1-Vah_castB.pdf

Podľa nariadenia vlády 269/2010 je najvyššia povolená hodnota koncentrácie arzénu v povrchových vodách určených na závlahu stanovená na 50 μg/l (údaj sa nachádza v prílohe 1, časť B – str. 2197). Tu je PDF.

OK, takže teraz naisto vieme, že v danom potoku je skutočne prekročená horná hranica koncentrácie arzénu. Miesto kam ľudia chodia zbierať medvedí cesnak (areál Pinelovej nemocnice) je však pár kilometrov vyššie po prúde od miesta, kde bola SHMÚ nameraná dlhodobo zvýšená hodnota arzénu.

Stále tu bola možnosť, že arzén obsiahnutý vo vode blízkeho potoka sa možno nevstrebáva do listov medvedieho cesnaku. Vzhľadom na už nazbieraných niekoľko tašiek medvedieho cesnaku som ale nevidel inú možnosť, len si dať na arzén otestovať priamo aj rastlinnú vzorku. Nebudeme predsa doma jesť medvedí cesnak plný arzénu :-)

Testy rastlinnej vzorky môže vykonať Regionálny úrad verejného zdravotníctva – test však stojí cca 30 EUR. Ráno som odtrhol čerstvú vzorku priamo z miesta pod lesom hneď za areálom uvedenej nemocnice a odniesol na RÚVZ v Bratislave. Tu je výsledok ich merania: vysledok testu rastlinnej vzorky.

rastlinny_test

Podľa výsledkov, medvedí cesnak v akolí areálu uvedenej nemocnice obsahuje arzén v množstve 0,278 mg/kg = 278 μg/kg. A teraz prichádza otázka, je to málo alebo veľa? Odpoveď je trochu šalamúnska…

Existuje na to štátny predpis – je ním výnos Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR z 11. sept. 2006 č. 18558/2006-SL (dokument upravujúci kontaminanty v potravinách – tu je PDF). Podľa uvedeného dokumentu (príloha – časť A) najvyššie prípustné hodnoty Arzénu v potravinách sú nasledovné:

noma_potraviny

V uvedenej tabuľke sa žiadna podobná rastlinná surovina (ku ktorej by bolo možné medvedí cesnak prirovnať) nenachádza. Množstvo arzénu: 0,278 mg/kg v medveďom cesnaku je teda podľa normy 2,7 x prekročené ako je povolené množstvo arzénu pre jedlý olej či maslo. Na druhej strane je to však len polovica množstva arzénu povoleného v čokoláde… A teraz si každý vyberte :-)

Pre mňa je táto vec jasná – v danej lokalite v Pezinku už určite medvedí cesnak zbierať nebudem. Do lesa ho chodíme zbierať kvôli zdraviu, a nepotrebujeme si jeho konzumáciou do organizmu pridávať ešte aj arzén. Tento prvok sa totiž v organizme zbiera a neviete, kde je práve tá vaša hranica…

Zdraví Vás,
*** Michal ***

 

P.S. V tesnej blízkosti miesta, kam ľudia chodia medvedí cesnak zbierať, netečie len potok Blatina, ale je tam ešte taký malý (pomaly tečúci) 1 m široký potôčik hlboký asi len 10 cm. Medvedí cesnak bohato rastie v oblasti medzi týmito dvoma potokmi, ktoré sú od seba vzdialené asi 50 m. Dal som otestovať aj vodu z toho malého potoka a koncentrácia arzénu v tomto malom potôčiku bola až neuveriteľných 402 μg/l  (protokol je tu). Je to 8X vyššia koncentrácia arzénu ako povoľuje norma pre vody určené na závlahu (50 μg/l)… Údajne sa arzén do vody v oboch potôčikoch uvoľňuje z miestneho horského podložia.

Aj vy ste sa u domácich pestovateľov stretli s názorom, že BIO potraviny sú tiež striekané, ibaže menej, resp.  že BIO sa strieka “v noci”? …hehe. Keďže som tento názor počul už z mnohých strán, rozhodol som sa preveriť si to. Ak chcete vedieť, čo nesmú BIO poľnohospodári robiť, ste tu správne :-)

BIO potraviny –  sám som ich fanúšikom, ale sú niekoľkonásobne drahšie ako bežné potraviny. Teší ma trend zvyšovania dostupnosti BIO potravín na Slovensku. Vnímam to ako pozitívnu vec. Príjem väčšiny rodín v našej krajine je však nízky, a aby boli ľudia ochotní priplatiť si za zdravé BIO potraviny, potrebujú najprv pochopiť, V ČOM PRESNE SÚ BIO POTRAVINY INÉ. Nemá predsa zmysel platiť zvýšenú cenu za potraviny, keď ani nerozumiem “v čom konkrétne” je “BIO” lepšie. Takéto informácie medzi ľudmi chýbajú – resp. sú len veľmi sporadické a čiastkové.

Každý domáci pestovateľ, s ktorým som sa doteraz stretol, bol presvedčený o tom, že bez postrekov sa nedá nič normálne na záhrade vypestovať – ani jablká, hrušky, zemiaky alebo hrozno. Škodci a choroby by im vraj požrali a zničili úplne všetko z úrody. Každý z nich sa mi dušoval, že bez postrekov to jednoducho NEEXISTUJE, že celá značka BIO je len “na papieri” – že je to podvod a že sa to jednoducho musí striekať – ibaže tajne.

Chcel som preto pochopiť, či je pravda to, čo som si doteraz myslel o BIO potravinách (že takto dlhodobo investujeme do svojho zdravia), alebo je pravda to, že sa striekajú “len v noci” a pod.

 

Oslovil som spoločnosť http://www.naturalis.sk/ Je to Inšpekčná organizácia zaoberajúca sa kontrolou a certifikáciou v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby. Inými slovami, oni sú tí, ktorí vydávajú certifikát “BIO” a kontrolujú subjekty, ktorým bol takýto certifikát vydaný.

Len na okraj – “BIO” resp. “EKO” znamená to isté:

Na Slovensku sa používa tento symbol:

 EKO

 

 

 

V Čechách sa používa tento symbol:

BIO

 

 

 

 

 

Z odpovede tejto inštitúcie na moje otázky vyplývajú nasledovné pravidlá:

 

Čo nesmú pestovatelia / chovatelia s certifikátom “EKO” / “BIO” robiť?
___________________________________________________________________

PRI PESTOVANÍ RASTLÍN:

  • nesmú používať žiadne chemické pesticídy, fungicídy, herbicídy, insekticídy a iné chemické látky
  • nesmú používať žiadne umelé hnojivá, a regulátory rastu.
  • nesmú pestovať plodiny v monokultúrach

PRI CHOVE ZVIERAT:

  • nesmú podávať lieky zdravým zvieratám, ako aj paušálne podávať profylaktické prípravky
  • nesmú chovať zvieratá v uzavretých priestoroch bez možnosti pobytu vo výbehoch, alebo na pastve
  • nesmú pri chove zvierat používať genetické manipulácie ani hormóny
  • nesmú používať na skrmovanie akékoľvek produkty od zvierat ošetrovaných antibiotikami v priebehu liečby a počas ochrannej doby
  • nesmú pridávať do krmiva trus, hnoj, močovinu, rybiu múčku a rybie produkty prežúvavcom

KONTROLY:

  • všetci prevádzkovatelia s EKO certifikátom a ich produkty sa laboratórne kontrolujú minimálne 1X ročne, prípadne vždy, keď je podozrenie

___________________________________________________________________

Nedorozumenie ohľadom postrekov na BIO farmách pravdepodobne vyplýva z toho, že aj prevádzkovatelia s certifikátom “EKO” môžu používať isté špeciálne druhy “EKO” postrekov, ktoré sú dovolené. Ide o:

Tu je zoznam podmienok “EKO” certifikácie v SR: http://www.naturalis.sk/certifikacia/pozadovana-dokumentacia-k-certifikacii/  …nie je to žiadna sranda…

Neviem ako vás, ale mňa to presvedčilo. Som rád, že naďalej môžem ako človek veriť značke “BIO”/”EKO”. Aj keď, aj tu sa občas môžu vyskytnúť subjekty, ktoré podvádzajú… ako všade.

Zdraví Vás,

*** Michal ***

Vyskúšali ste už X typov nabíjačiek AA a AAA batérií a ani jedna doteraz nesplnila vaše očakávania? Máte už dosť “polonabitých” alebo nefunkčných batérií, hoci v nabíjačke boli celé hodiny? Očakávate, že batéria po vybratí z nabíjačky bude nabitá a plne slúžiť v prístroji, do ktorého ju dáte? Tiež si myslím, že toho zase nechcete až tak veľa :-)  Mám pre vás tip.

Problémom drvivej väčšiny “u nás” predávaných nabíjačiek v elektroobchodoch sú nasledovné 3 veci:
a) nabíjajú v pároch (tzn. že tam môžete dať len 2 resp. 4 batérie, nemôžete nabíjať každú batériu zvlášť)
b) nemôžete zvoliť nabíjací prúd
c) nabíjačka nekontroluje stav nabitia batérie a po naplnení kapacity batérie automaticky nevypne nabíjanie

Niektoré nabíjačky síce umožňujú nabíjať každú batériu zvlášť, ale neumožňujú zvoliť nabíjací prúd a ani nekontrolujú stav nabitia batérie. Iné síce kontrolujú stav nabitia batérie a automaticky sa vypnú, ale neumožňujú nabíjanie každej batérie zvlášť… a pod.

Prečo je potrebné nabíjať každú batériu zvlášť? Keď kupujete sadu nových nabíjacích batérií, na začiatku sú všetky v rovnakom stave. Avšak rozdielna frekvencia používania a typ používanej nabíjačky spôsobí, že po pár mesiacoch používania je stav každej z nich odlišný.

Najprv teda nabíjanie v pároch nevadí, ale postupne je stav každej nabíjacej batérie odlišný. Navyše – mnohí máte doma určite batérie rôznej značky a kapacity. Rozdiely medzi batériami sa tak stávajú markantné.

Prečo potom výrobcovia nabíjačiek od nás užívateľov očakávajú, že budeme dávať do nabíjačky aj po rokoch 2 presne rovnaké batérie v identickom stave životnosti a rovnakej kapacity? Keď takéto (rôzne) batérie nabíjate v páre, potom tomu zodpovedá aj výsledok ich nabitia, ktorý vás iba rozčúli :-)

Aby som to celé skrátil, dám vám tip na nabíjačku, ktorá umožňuje:

  • nabíjanie každej batérie samostatne (1 ks, 2 ks, 3 ks alebo 4 ks)
  • nastavenie funkcie nabíjania, vybíjania alebo funkcie “refresh” (obnovenie životnosti batérie) a teraz pozor pre každú batériu samostatne!!!
  • nastavenie nabíjacieho prúdu 200  mA, 500 mA alebo 700 mA pre každú zo 4 batérií samostatne
  • nastavenie vybíjacieho prúdu 100  mA, 250 mA alebo 350 mA pre každú zo 4 batérií samostatne
  • kontroluje stav nabitia každej batérie samostatne a po úplnom nabití nabíjanie prepne do udržiavacieho režimu
  • pri nastavenej funkcii vybíjania batérie, sa po úplnom vybití batérie automaticky prepne do režimu nabíjania s nabíjacím prúdom 2X takým, ako bol vami nastavený vybíjací prúd
  • nabíja AA ako aj AAA batérie (max. 4 ks)

V praxi to znamená, že v nabíjačke sú 4 sloty pre AA alebo AAA batérie, pričom pre každú z nich môžete nastaviť:
– či ju chcete nabíjať, vybíjať alebo obnoviť jej životnosť
– môžete samostatne nastaviť aj nabíjací a vybíjací prúd pre každú z nich!

AA a AAA batérie môžete v nabíjačke medzi sebou ľubovoľne kombinovať. Môžete napr. vložiť jednu AA batériu a nastaviť vybíjanie prúdom 250 mA a zároveň k nej AAA batériu a nastaviť nabíjanie prúdom 200 mA. K tomu môžete pridať tretiu zničenú AA batériu a nastaviť na nej funkciu “Refresh” (obnova životnosti). S každou batériou bude nabíjačka pracovať samostatne.

Ak nastavíte funkciu vybíjania s vybíjacím prúdom napr. 250 mA, po úplnom vybití nemusíte prístroj znovu nastavovať na nabíjanie, ale ten sa automaticky prepne do funkcie nabíjania s nabíjacím prúdom 2X takým, aký bol nastavený vybíjací prúd (v tomto prípade 500 mA). Ráno máte batérie plne nabité presne podľa individuálnej kapacity a stavu životnosti každej z nich = pripravené na použitie.

To je ona – nabíjačka Voltcraft IPC-1L:

voltcraft

Tu si ju môžete objednať:
http://www.conrad.cz/nabijecka-voltcraft-ipc-1l.k201101

alebo tu v GM Electronic:
https://www.gme.sk/nabijecka-akumulatoru-nimh-nicd-ipc-1l

Ak chcete poriadnu nabíjačku, práve ste ju našli :-)  Má len jedinú chybu – nenabíja 9 voltové ani batérie typu D… škoda.

A ak hľadáte aj poriadne a kvalitné nabíjacie batérie, nehľadajte len tie, ktoré majú najvyššiu kapacitu. Mnohé z nich si totiž danú kapacitu nedokážu dlho udržať.  Ak ich odložíte a potom ich chcete zrazu použiť, sú už z polovice vybité… no super… :-)

Jednoznačne odporúčam batérie ENELOOP. Majú výrazne eliminovaný efekt samovybíjania – vďaka špeciálnej technológii si tieto batérie aj po 1 roku ležania v skrini udržia až 85% svojej kapacity (po 5 rokoch je to 70% ich kapacity):

eneloop

https://www.alza.sk/search.htm?exps=eneloop

*** Michal Hönsch ***

Vedeli ste, že ak si objednáte “rýchly” 3G mobilný internet od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (predtým T-Mobile) s rýchlosťou pásma do 21 Mb/s, podpíšete viazanosť na 2 roky a potom zistíte, že jeho skutočná rýchlosť u vás doma je len 0,56-0,9 Mb/s, že podľa Všeobecných podmienok spoločnosti spoločnosti Slovak Telekom je to úplne v poriadku a s reklamáciou ani zmenou zmluvy nijako neuspejete? Ak vás tento problém zaujal, čítajte ďalej…

Pred 6 mesiacmi som sa rozhodol prejsť na vyššiu rýchlosť v mojom pomerne pomalom (domácom) internetovom pripojení, a tak som si v pobočke Slovak Telekom aktivoval vyššie pásmo – s deklarovanou rýchlosťou “do 21 Mb/s”. Je to služba “Mobilný internet 5000” ktorá je ponúkaná tu:
http://www.telekom.sk/osobne/internet/mobilny-internet/#

Podľa mapy pokrytia bolo miesto môjho trvalého bydliska (odkiaľ sa najčastejšie pripájam) krásne pokryté týmto pásmom. Dôverujúc pracovníčke, ktorá to ešte raz preverila, som podpísal viazanosť na 2 roky a tešil sa, o koľko rýchlejšie mi všetko pôjde…

O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď namiesto dovtedajšej rýchlosti cca 2 Mb/s (meranej na T-mobile speedmetri), som s novým 3G zariadením mal len 0,56-0,9 Mb/s !  (rýchlosť som meral z rovnakého počítača – na rovnakom T-mobile speedmetri):
http://wqs.t-mobile.sk/web/www.telekom.sk/osobne/pomoc-a-podpora/speedmeter/index.html

Samozrejme, pri uzatváraní zmluvy som si uvedomoval, že rýchlosť “do 21 Mb/s” je maximálna rýchlosť a že skutočná priemerná rýchlosť bude tak 5-10 Mb/s, avšak rýchlosť 0,56-0,9 Mb/s bola až v prílišnom rozpore s pásmom “21 Mb/s”. Hneď na druhý deň som preto podal reklamáciu… Zákazníkom T-Mobile som už vyše 10 rokov a s ich prístupom k zákazníkom som bol celé roky spokojný, pretože všetky technické problémy rýchlo vyriešili. Očakával som preto, že moju situáciu pochopia a ponúknu mi buď:
– odstúpenie od zmluvy a návrat k pôvodnej službe s pôvodnou cenou
– prechod k nejakej inej lepšej službe
– alebo prídu ku mne domov a pokúsia sa to technicky vyriešiť nejakým lepším zariadením…

Zbytočne.  Reklamáciu mi zamietli s tým, že – citujem:
Na základe Vašej námietky sme preverili pokrytie 3G technológiou v lokalite, kde službu využívate. Po dôkladnom prešetrení sme nezistili, žiadne komplikácie. Základňové stanice, ktoré sa nachádzajú vo Vašom okolí sú v súčasnosti plne funkčné a pracujú bez výpadkov. Službu Mobilný internet Vám poskytujeme v súlade s vopred dohodnutými zmluvnými podmienkami. Je nám ľúto, že na základe uvedených skutočností nemôžeme uznať Vašu námietku za oprávnenú“.

Takto dopadli aj moje ďalšie dve reklamácie… Stále rovnaká odpoveď. Týmto nečakaným neústupčívým prístupom a neochotou pochopiť zákazníka som bol veľmi sklamaný. Nikto sa nepozastavil nad tým, že za novú službu platím 2X viac ako za starú, pričom moja rýchlosť internetového pripojenia bola len 0,56-0,9 Mb/s – oproti starej službe, kde som mal skutočnú rýchlosť priemerne 2 Mb/s.

Napísal som teda na Slovenskú Obchodnú inšpekciu, odkiaľ ma s pozdravom odkázali na Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, pretože “SOI nie je zo zákona oprávnená preverovať podmienky určovania výpovede zo zmluvného vzťahu.”

Kontaktoval som teda aj Telekomunikačný úrad SR, ktorý má právomoc konať ako tretia strana v sporoch s telekomunikačnými operátormi a pomôcť s mimosúdnym riešením sporu. Výsledok žiadny – stále tá istá odpoveď od Slovak Telecomu:  “službu Mobilný internet Vám poskytujeme v súlade s vopred dohodnutými zmluvnými podmienkami…bla bla.”

…a potom prišlo rozuzlenie… bod 9.3 vo Všeobecných podmienok poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej mobilnej dátovej služby T-Mobile mobilný internet spoločnosti Slovak Telekom, a. s.,... ten bod je KĽÚČ.

Presne znenie bodu 9.3:
Účastník berie na vedomie a súhlasí s tým, že rýchlosť prístupu do siete internet, pripadne iných verejných alebo neverejných dátových sietí, uvedená v Zmluve, resp. v Cenníku, môže byť výrazne nižšia v závislosti od sily signálu potrebného na poskytnutie Služby v príslušnej lokalite a od počtu ďalších aktívne pripojených Účastníkov k Službe v danom okamihu v príslušnej lokalite.”

Zdroj: http://www.telekom.sk/c1/pdf/vseobecne_podmienky/VOP_MI_05_11_web.pdf

Inými slovami, tým, že nikde nie je stanovené, čo to presne znamená “výrazne” nižšia rýchlosť (a vy ste podpisom zmluvy s danými Všeobecnými obchodnými podmienkami súhlasili), tak teoreticky, ak si budete platiť aj za rýchlosť 100 Mb/s a vaša skutočná rýchlosť bude len 0,5 Mb/s…tak s reklamáciou neuspejete… Krásne a elegantné…

…že je to proti zdravému sedliackemu rozumu?…že je to nefér k zákazníkovi, ktorý platí za službu, ktorú nedostáva v zodpovedajúcej kvalite? Ak sa vám to nezdá – nech sa páči, môžete sa s nimi súdiť…

…alebo mám aj lepšiu možnosť. Aby ste si boli istí kvalitou a rýchlosťou pripojenia, objednajte si danú službu telefonicky prostredníctvom kuriéra. Takto získate 7 dní na odskúšanie rýchlosti nového zariadenia a ak sa vám niečo nebude pozdávať, môžete do 7 dní odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu.

Rád by som bol ten posledný somár, ktorý im na to naletel a danú zmluvu podpísal ešte predtým, ako si hardwarovo rýchlosť doma sám vyskúšal.

Ozaj, nepripadalo by vám čudné, keby ste si v supermarkete kupovali chlieb a vedľa na policu by výrobca zavesil vytlačené všeobecné obchodné podmienky, kde by v bode 9.XY bolo napísané, že vzhľadom na rozdielnu kvalitu múky a podmienky výroby, kvalita chleba môže byť výrazne nižšia ako deklarovaná – a preto aj keď kúpite plesnivý chlieb, nemôžete ho vrátiť, pretože kúpou chleba ste súhlasili s týmito obchodnými podmienkami výrobcu? Prečo je to v takejto situácii absurdné, kým v oblasti telekomunikačných služieb JE TO V PORIADKU?

*** Michal ***

 

P.S.: Pre úplnosť musím dodať, že asi týždeň potom, ako mi prišla zamietavá odpoveď od Telekomunikačného úradu SR (“že s tým kvôli tomu bodu 9.3 nemôžu nič robiť”), som sa raz vrátil domov a internet bežal rýchlosťou 6-9 Mb/s. Odvtedy si túto rýchlosť stabilne drží už asi 2 mesiace. Neviem akým zázrakom sa to stalo, keď v každej odpovedi na moje reklamácie tvrdili, že “Po dôkladnom prešetrení sme nezistili, žiadne komplikácie.”. Oni teda nič neopravovali, nič nezmenili, ani ja som sa nepresťahoval… napriek tomu sa rýchlosť mojho “nového” internetu zvýšila 10 násobne (!) a konečne už ako tak zodpovedá pásmu 21 Mb/s. Asi zasiahla naprirodzená bytosť, alebo skôr nejaký šikovný technik, ktorému ma bolo ľúto :-)   Každopádne mu týmto úprimne ďakujem…

Vedeli ste, že rozdiel v kvalite pracovných rukavíc môže byť až taký veľký, že jeden pár vydrží z hľadiska odolnosti proti oderu toľko ako 80 párov iných rukavíc? Ja teda nie…

Raz som si v obchode pri prezeraní ponuky pracovných rukavíc všimol malý lístok, ktorý pomocou číselnej stupnice od 1-4 vyjadroval ich odolnosť proti oderu, prerezaniu, roztrhnutiu či prepichnutiu. Niektoré mali napr. odolnosť proti oderu stupeň č. 1 a iné stupeň č. 4.  Problém bol však v tom, že som nijako nedokázal zistiť, či je lepší stupeň č.1 alebo č. 4? Ak nepoznáte normu, ktorou sa daná stupnica riadi, nemáte šancu. A výrobca si samozrejme (štandardne) nedá tú námahu, aby to vo forme nejakej vysvetlivky na danom štítku zákazníkovi vysvetlil. Veď načo?…

Tak som začal hľadať. Zistil som, že európska norma EN388 stanovuje požiadavky, skúšobné metódy, označovanie a informácie poskytované výrobcom na ochranné rukavice proti mechanickým rizikám spôsobeným odieraním, prerezaním čepeľou, trhaním a prepichnutím. Našiel som ju tu: http://www.guide.eu/en/info/EN/en388.html

OCHRANA PROTI MECHANICKÝM RIZIKÁM
EN388
Norma EN388 platí pre posudzovanie fyzikálnej a mechanickej odolnosti proti oderu, prerezaniu, prepichnutiu a roztrhnutiu u všetkých typoch ochranných rukavíc.

a) odolnosť PROTI ODERU (stupnica 0 až 4)
Počet cyklov, pri konštantnej rýchlosti potrebných k poškodeniu vzorky.

b) odolnosť PROTI PREREZANIU ČEPEĽOU (stupnica 0 až 5)
Počet cyklov, pri konštantnej rýchlosti potrebných k prerezaniu vzorky.

c) odolnosť PROTI ROZTRHNUTIU (stupnica 0 až 4)
Maximálna sila potrebná k roztrhnutiu vzorky.

d) odolnosť PROTI PREPICHNUTIU (stupnica 0 až 4)
Sila potrebná k prepichnutiu vzorky štandardizovaným razidlom.

Skúška

Úroveň
1
Úroveň
2
Úroveň
3
Úroveň
4
Úroveň
5
odolnosť proti oderu
(počet cyklov)

100

500

2000

8000

odolnosť proti prerezaniu
(index)

1,2

2,5

5,0

10,0

20

odolnosť proti roztrhnutiu
(v Newtonoch)

10

25

50

75

odolnosť proti prepichnutiu
(v Newtonoch)

20

60

100

150

Zdroj:
http://www.guide.eu/en/produkter/en388.html
http://www.guide.eu/en/info/EN/en388.html
http://www.hsimagazine.com/article.php?article_id=186

Z tabuľky je vidno výrazný rozdiel medzi rukavicami s rôznym stupňom odolnosti. Napríklad, ak si kúpite rukavice s odolnosťou voči oderu stupeň 4. (8000 cyklov), vydržať by vám mali rovnako dlho ako 80 párov rukavíc s odolnosťou voči oderu stupeň 1. (100 cyklov).

A to je už zásadný faktor, ktorý by každý domáci majster určite mal vziať do úvahy pri kúpe…

Oplatí sa preto všímať si pri výbere rukavíc tento symbol:
EN388: 2.5.4.2 
(= odolnosť proti oderu 2, prerezaniu 5, roztrhnutiu 4, prepichnutiu 2)
http://www.bennettsafetywear.co.uk/info/standards_EN388.php

Ďalšie zaujímavé normy:

EN 381-7: Ochranné odevy pre použ. ručných reťazových píl. Časť 7: Požiadavky na ochranné rukavice

Skúška

Úroveň
0
Úroveň
1
Úroveň
2
Úroveň
3
rýchlosť reťaze (m/s)

16

20

24

28

EN 407: Ochranné rukavice proti tepelným rizikám (teplu a/alebo ohňu)

Skúška

Úroveň
1
Úroveň
2
Úroveň
3
Úroveň
4
Čas horenia po vytiahnutí z plameňa (v sec)  ≤ 20  ≤ 10  ≤ 3  ≤ 2
Kontaktná teplota
(°C)
 100  250 350  500
Prestup konvenčného tepla
(v sec)
  ≤ 4   ≤ 7   ≤ 10   ≤ 18
Prestup vyžiareného tepla
(v sec)
 ≤ 5  ≤ 30  ≤ 90  ≤ 150
Malé množstvo roztaveného kovu
(Počet kvapiek)
  ≥ 5   ≥ 15   ≥ 25   ≥ 35
Veľké množstvo roztaveného kovu (železo v g)  30  60  120  200

1. Čas horenia (odpor voči horeniu)
Materiál rukavíc je na 15 sekúnd vložený do plynového plameňa (80Kw/kvm). Následne (po vybratí z plameňa) je meraný čas, počas ktorého materiál ešte horí alebo tlie.

2. Kontaktná teplota (odpor voči kontaktnému teplu)
Materiál rukavíc je vystavený teplote medzi +100°C a +500°C. Následne je meraný čas, za aký sa teplota vnútri rukavíc zvýši o 10°C oproti začiatočnej teplote (približne 25°C). Minimálne akceptované minimum je 15 sekúnd. Napríklad na to, aby rukavice dosiahli úroveň odolnosti 2, vnútorný materiál rukavíc musí zvládnuť 250°C teplo po dobu 15 sekúnd, kým teplota vnútri rukavíc prekročí 35°C.

3. Prestup konvenčného tepla (Odpor voči konvenčnému teplu)
Je meraný čas, za aký po vložení do plynového plameňa (80Kw/kvm) stúpne vnútorná teplota rukavíc o 24°C.

4. Prestup vyžiareného tepla (Odpor voči vyžiarenému teplu)
Materiál rukavíc je vystretý pred zdroj tepla s intenzitou 20-40 kw/kvm. Je meraný priemerný čas, za aký dôjde k prestupu tepla s intenzitou 2.5 kw/kvm.

5. Odpor voči malému množstvu roztaveného kovu
Test je založený na meraní celkového počtu kvapiek roztaveného kovu, ktoré sú potrebné na zvýšenie vnútornej teploty rukavíc o 40°C.

6. Odpor voči malému množstvu roztaveného kovu
Simulovaná napodobenina kože je pripnutá k vnútornej strane rukavíc a následne je povrch rukavíc poliaty roztaveným kovom. Zisťuje sa, aké celkové množstvo roztaveného kovu (v gramoch) je potrebné na zničenie napodobeniny kože.

Na rukaviciach vidíte jednotlivé stupne označené napr. takto:
EN 407: 44XX34 alebo 4.4.X.X.3.4.

Zdroj:   http://www.guide.eu/en/produkter/en407.html

Odporúčam pozrieť aj tento zaujímavý dokument, ktorý mi po prečítaní tohoto článku poslal kamarát.

Zdraví vás,

*** Michal Hönsch ***

Každé vajce dnes už musí byť označené rozlišovacím kódom, ktoré označuje spôsob chovu. Prvé číslo na kóde prezrádza, v akom  systéme chovu bolo vajce vyprodukované:
0 – Ekologický chov (Bio)
1 – Voľný chov (chov vo voľnom výbehu)
2 – Podstielkový chov
3 – Klietkový chov – najnepriaznivejší systém chovu

Ale kto z vás vie, aký rozdiel to v praxi pre zvieratá presne znamená? Tak som sa na túto tému pozrel trochu bližšie :-)

Ako som zistil, podmienky chovu nosníc stanovuje nariadenie vlády č. 736/2002 Z. z. , ktoré preberá Smernicu Rady č. 1999/74/ES a Smernicu Rady č. 2002/4/ES. Z týchto a iných dole uvedených zdrojov sa mi podarilo vytiahnuť nasledovné informácie…

Klietkový chov  (kód 3, napr. 3SKMI2-6)
a) Neobohatené klietky
– na každú nosnicu musí byť najmenej 550 cm2 plochy klietky (to je plocha
menšia ako hárok A4). Do tejto plochy sa nezahŕňa plocha na výklopné taniere alebo misky. Klietky musia byť vysoké najmenej 40 cm na 655 cm2 plochy klietky, pričom nesmie klesnúť pod 35 cm.

Uvedená forma klietkového chovu je pre zvieratá najnevyhovujúcejšia. Sliepky sa nemôžu v klietkach voľne pohybovať, hrabať, naťahovať, ani mávať krídlami či sedieť na vyvýšenom mieste. Batérie klietok sú umiestnené v halách s intenzívnym osvetlením, ktoré svieti 17 hodín denne, pretože svetlo podporuje znášanie vajec. Na Slovensku je asi 70 percent nosníc chovaných v klietkových systémoch, kde sú natlačené v úzkych drôtených klietkach.

Práve tento typ klietkového chovu má byť od 1. januára 2012 vo všetkých členských štátoch EÚ zakázaný (smernica rady č. 1999/74/ES).

b) Obohatené klietky
– na každú nosnicu musí byť najmenej 750 cm2 plochy klietky, z toho 600 cm2 musí byť využiteľnej plochy (t.j. plocha so zvažovaním podlahy nepresahujúcim 14 % a výškou aspoň 45 cm, pričom plocha hniezda sa do toho nezaratáva – Smernica rady č. 1999/74/ES, čl. 2 písm. d). Celková plocha klietky nesmie byť menšia ako 2000 cm2.
– sliepky musia mať hniezdo
– podstielka musí umožňovať hrabanie a zobanie
– sliepky musia mať bidlá poskytujúce najmenej 15 cm na nosnicu

Podstielkový chov   (kód 2, napr. 2SKGA6-1 )
Podstielkový chov je chov vo vnútorných priestoroch bez klietok. Na podlahe je podstielka (napr. slama), pričom podiel podstielanej plochy musí byť minimálne 1/3 celkovej plochy podlahy

– najmenej 1110 cm2 na jednu nosnicu (maximálna hustota je 9 nosníc na 1 m2)
– nosnice majú prístup k hniezdnym boxom
– Každá nosnica má aspoň 15 centimetrov bidlového priestoru a prístup k prachovému kúpeľu

Chov vo voľnom výbehu   (kód 1, napr. 1SKVK6-8)
Vo voľnom výbehu majú sliepky stály prístup k vonkajšiemu výbehu pokrytom prevažne vegetáciou, a vnútorné priestory musia spĺňať kritériá podstielkového chovu. V tomto chove sa môžu vtáky pohybovať v rôznych smeroch, čím im silnejú kosti, majú k dispozícii oveľa väčší priestor a v mnohom sa môžu správať prirodzene.

– prístup k voľnému výbehu počas dňa
– najmenej 4 m2 na jednu nosnicu (max. hustota 2500 nosníc na 1 ha plochy)
– hniezdne boxy, bidielka a podstielka vo vnútorných priestoroch
– maximálne 12 sliepok na m2 v kuríne

BIO vajcia – z ekologického chovu  (kód 0, napr. 0SKVK6-8)
Kódom “0” (BIO vajcia) sa môžu označovať len vajcia pochádzajúce zo systému chovu, ktorý spĺňa podmienky špecifikované v nariadení Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe (pdf uvádzam dole).

V tomto type sa podmienky chovu musia čo najviac priblížiť prirodzeným potrebám nosníc a chovatelia musia spĺňať prísne podmienky na udelenie certifikátu.

– prístup k voľnému výbehu počas dňa
– najmenej 4 m2 na jednu nosnicu (max. hustota 2500 nosníc na 1 ha plochy)
– hniezdne boxy, bidielka a podstielka vo vnútorných priestoroch
– maximálne 12 sliepok na m2 v kuríne
– sliepky musia byť kŕmené bio krmivom
– sliepky musia byť chované v ekologickom poľnohospodárstve podľa už spomínaného nariadenia Rady (ES) č. 834/2007

Podľa Nariadenia Komisie č. 889/2008 čl. 38 môže byť mlieko považované za BIO až po 6 mesačnom kŕmnom období krmivami ekologického pôvodu.

V prípade produkcie BIO vajec, je vyžadované kŕmiť sliepky krmivami ekologického pôvodu najmenej po dobu 6 týždňov.

Pri produkcii BIO hydiny (eko mäso), sa vyžaduje najmenej 10 týždňové kŕmne obdobie.

http://www.naturalis.sk/fileadmin/userfiles/tlaciva_a_zakony/NARIADENIA/NK_889_2008.pdf

Dodatok
Prečo dbať o to, aby chované zvieratá mali dostatok priestoru na pohyb?

Chov kureniec na mäso je jedným z najintenzívnejších a najkrutejších odvetví chovu zvierat. Nariadenie EÚ síce stanovuje maximálne 30 – 38 kg živej váhy na m2, ale Vedecký výbor pre zdravie a priaznivé životné podmienky zvierat vo svojej správe varoval, že pri koncentrácii väčšej ako 25 kg živej váhy na m2 dochádza k závažným poškodeniam a ochoreniam kureniec – abnormality nôh, brušná vodnatieľka, dýchacie problémy spôsobené zlou kvalitou ovzdušia, dermatitída, vytrhávanie peria, úmrtia súvisiace s kanibalizmom. Z dôvodu vzájomného napádania a sebapoškodzovania sú kurčatám upravované zobáky, aby boli neškodné.
http://www.dolceta.eu/slovensko/Mod5/spip.php?article143

Zdroje:
===========================
Nariadenie vlády 736/2002 stanovujúce minimálne požiadavky na ochranu nosníc: http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=16946&FileName=02-z736&Rocnik=2002

Smernica rady č. 1999/74/ES:  http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CONSLEG:1999L0074:20030605:SK:PDF

Nariadenie Rady č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91:
http://www.naturalis.sk/fileadmin/userfiles/tlaciva_a_zakony/NARIADENIA/nariadenierady_834_2007.pdf

Nariadenie Rady č. 889/2008:
http://www.naturalis.sk/fileadmin/userfiles/tlaciva_a_zakony/NARIADENIA/NK_889_2008.pdf

Hlavné zásady ekologického chovu zvierat:
http://www.biospotrebitel.sk/ekologicke-polnohospodarstvo/zasady-chovu-zvierat.htm

ZÁKON o ekologickej poľnohospodárskej výrobe:
http://www.naturalis.sk/fileadmin/userfiles/tlaciva_a_zakony/189_2009.pdf

www.ivvl.sk/stmat/oznvajec.ppt

http://www.mvlstefanek.sk/2%20poradenstvo/2%20agrolegislativa/podla-typu-predpisov/3%20nariadenia/nar%20736-2002.pdf

http://www.slobodazvierat.sk/fileadmin/Images/SZSR_letak_2_.pdf

http://dnes.atlas.sk/slovensko/verejna-sfera/659237/kody-prezradia-ci-vajicka-pochadzaju-od-stastnych-sliepok

http://www.ekostopa.sk/

http://www.agroporadenstvo.sk/zv/hydina/clanky/voliery.htm?start