Slnečnicový, repkový, palmový alebo olivový? Rafinovaný alebo za studena lisovaný? Aký rastlinný olej je najvhodnejší? Podľa čoho si vybrať? Už dlhšie sa zaoberám otázkou, aký rastlinný olej je najvhodnejší na konzumáciu a zároveň aj na krátke vyprážanie. Otázka vyzerá jednoducho, ale je komplikovanejšia ako sa zdá.
Je to taký paradox – tepelne odolné rafinované oleje nemusia byť zdravé. Na druhej strane – za studena lisované oleje častokrát nie sú tepelne odolné. Čo s tým?
Asi najlepšia rada by bola – nevyprážať a za studena lisované oleje používať na prípravu jedál studenej kuchyne (šaláty, zálievky a pod.), pretože časť cenných látok, ktoré prirodzene obsahujú (a za ktoré v jeho vyššej cene platíme!), sa zahriatím zničí. Ale ruku na srdce – ktorá slovenská domácnosť aspoň občas krátko nevypráža?
Mojim cieľom nie je nájsť len tepelne odolný olej vhodný na celodenné vyprážanie niekde v reštaurácii… Ide mi o to, nájsť olej, ktorý by bol zdravý na konzumáciu (za studena lisovaný), a zároveň tepelne odolný – vhodný na krátkodobé praženie. Za krátkodobé praženie považujem praženie do 15 min. Za studena lisované oleje sa totiž navzájom líšia v tepelnej odolnosti – čiže v rýchlosti, akou sa ich cenné látky ničia pri tepelnej úprave.
Existuje však za studena lisovaný olej, ktorý by bol zároveň vysoko tepelne odolný? Poďme sa na túto tému pozrieť bližšie.
Základné delenie olejov
Podľa použitých technologických procesov sa oleje členia na za studena lisované (panenské) a rafinované.
a) Rafinované oleje – získavajú sa extrakciou pri využití vysokých teplôt (až 160°C) a organických rozpúšťadiel. Sú všeobecne lacnejšie, pretože tieto postupy umožňujú oveľa vyšší výťažok. Pri tomto procese vzniká množstvo toxických látok, ktoré sa spolu so zvyškami rozpúšťadla musia odstrániť tzv. rafináciou. Pri teplote od 220 do 240°C v hlbokom vákuu sa z oleja odlúčia ľahšie a ťažšie prchavé látky, ktoré by kazili chuť a skracovali životnosť oleja. Do žeravej zmesi sa vstrekuje vodná para, ktorej drobné čiastočky na seba nabaľujú prímesy hydroxidových zlúčenín a voľných mastných kyselín. Je to vlastne destilácia s vodnou parou. Zároveň sa však takto z oleja odstráni aj mnoho nutrične cenných látok, minerálnych a stopových prvkov.
b) Za studena lisované oleje – sa šetrne lisujú zvyčajne pri teplote okolo 35°C max. 50°C. Sú to “živé” potraviny. Obsahujú v oleji rozpustné vitamíny, prítomné v pôvodnej rastlinnej surovine (hlavne vitamín E), cenné nenasýtené mastné kyseliny, antioxidanty a ďalšie živiny. Pre chuť oleja sú veľmi dôležité prírodné aromatické látky, ktoré v oleji zostanú pri lisovaní za studena. U týchto olejov je dôležité vedieť, do akej teploty sa majú používať, pretože mastné kyseliny sa za vysokých teplôt ničia a môžu sa premeniť na škodlivé látky.
V zásade platí, že ak olej nemá na obale uvedené, že je za studena lisovaný, tak ide o rafinovaný olej.
Podľa druhu použitej základnej suroviny existujú oleje jednodruhové ako napr. slnečnicový, olivový, repkový, palmový…(nemá zmysel menovať všetky druhy) a viacdruhové, ktoré sú zmesou viacerých rôznych olejov (napr. slnečnicový s repkovým).
Hľadanie univerzálneho oleja…
Aký rastlinný olej je však zdravý na konzumáciu a zároveň aj na pečenie a vyprážanie? Aby som našiel odpoveď na túto otázku, musel som si stanoviť kritériá, podľa ktorých budem oleje posudzovať:
– olej musí byť tepelne odolný (bod prepálenia minimálne 200°C)
– olej by mal byť nielen bez škodlivín a navyše aj zdravý na konzumáciu
– jeho chuť a vôňa mala byť čo najviac neutrálna, aby čo najmenej zasahoval do chuti jedla
1. Olej musí byť tepelne odolný
Všetky oleje a tuky obsahujú v zásade 3 základné typy mastných kyselín:
a) Nasýtené mastné kyseliny
b) Mono-nenasýtené mastné kyseliny
c) Poly-nenasýtené mastné kyseliny
Oleje sa medzi sebou líšia rôznym pomerom uvedených druhov mastných kyselín. Každý typ mastných kyselín má inú tepelnú odolnosť. Nasýtené mastné kyseliny majú najvyššiu tepelnú odolnosť (až 240°C). Mono-nenasýtené mastné kyseliny (medzi ktoré patrí aj kyselina olejová) majú tepelnú odolnosť cca 210°C. V porovnaní s nimi poly-nenasýtené mastné kyseliny sa rozpadajú už pri zahriatí niečo nad 50°C, pričom vznikajú škodlivé transizoméry mastných kyselín (tzv. transmastné kyseliny), ktoré dvíhajú hladinu LDL cholesterolu v krvi, podporujú rozvoj artériosklerózy a pri konzumácii už malého množstva (niekoľko gramov) prudko zvyšujú riziko infarktu.
Dva hlavné zdroje transforiem mastných kyselín sú stužené rastlinné tuky – margaríny pripravené hydrogenizáciou a potraviny pripravované fritovaním. Náhle ponorenie zmrazenej potraviny obsahujúcej vysoký podiel vody (napr. zemiakových hranolčekov) do rozpáleného oleja spustí reťaz chemických reakcií, pri ktorých vznikajú agresívne zlúčeniny a rakovinotvorné látky ako napr. akrylamid a glycidamid, ktoré pôsobia negatívne na nervový systém.
Teplota, ktorú olej dosahuje pri fritovaní vo fritéze je najčastejšie 180-190°C. Aby olej vydržal aj dlhotrvajúce resp. opakované fritovanie a vyprážanie bez toho, aby došlo k jeho prepáleniu a vzniku škodlivých karcinogénov, mal by byť „s rezervou“ stabilný aj pri takejto vysokej teplote – t.j. aj pri zahriatí na 200°C, pretože kým vo fritéze sa teplota oleja kontroluje, na panvici ju ľahko prekročíme… Oleje a tuky s odolnosťou „len“ do 180°C (napr. na Slovensku asi najčastejšie používaný Heliol a Venusz) z toho hľadiska preto nie sú dostatočne tepelne stabilné.
Medzi oleje lisované za studena s odolnosťou až 210°C prekvapujúco patrí napr. za studena lisovaný olivový olej, pretože obsahuje vysoký podiel mono-nenasýtených mastných kyselín (hlavne kyseliny olejovej). Ich podiel sa samozrejme líši podľa výrobcu, ale v za studena lisovaných olivových olejoch sa pohybuje od 55-87 g (zo 100g). Čím je obsah mono-nenasýtených mastných kyselín v za studena lisovanom olivovom oleji vyšší, tým je olej tepelne odolnejší (pri porovnávaní olivových olejov od rôznych výrobcov v obchode si preto na etikete všímajte údaje o podiele mono-nenasýtených mastných kyselín!).
Medzi ďalšie za studena lisované oleje s ešte vyššou tepelnou odolnosťou patrí palmový olej (odolný do cca 220°C) a kokosový olej, ktorý je v tomto medzi za studena lisovanými olejmi úplným favoritom, pretože sa rozkladá až pri 240 stupňoch(!). Je to hlavne z dôvodu vysokého obsahu nasýtených mastných kyselín (až 95%).
2. Olej by mal byť „zdravý“
Pri tepelnej úprave jedál na oleji (či to chceme alebo nie) automaticky v istej miere dochádza k vsakovaniu oleja do potravín, ktoré na ňom pripravujeme. Pri konzumácii takto upravených jedál teda automaticky konzumujeme aj olej, na ktorom sme dané jedlo pripravovali. Ak by sme používali olej, ktorý je tepelne veľmi stabilný, ale bol by svojim zložením „škodlivý“, nepovažoval by som to za správne riešenie.
Aj keď poznatky v tejto oblasti sa ešte vyvíjajú a niektoré zdroje si odporujú, z hľadiska súčasných poznatkov sa za zdravšie oleje a tuky považujú najmä tie s vysokým podielom mono- a poly-nenasýtených mastných kyselín. Dôvodom je ich mimoriadne pozitívny vplyv na kardiovaskulárny systém a fakt, že ľudský organizmus si ich (na rozdiel od nasýtených mastných kyselín) nedokáže vyrobiť sám a je odkázaný na ich prijímanie v potrave.
Na druhej strane, tuky v ktorých zložení dominujú nasýtené mastné kyseliny živočíšneho pôvodu (bravčová masť a maslo) donedávna neboli považované za zdravé a ich konzumáciu vedci odporúčali radšej obmedziť. Ako však tvrdí Viliam Bada, kardiológ s prednosta III. Internej kliniky LFUK v Bratislave “Platila téza vysoký cholesterol = nejesť cholesterol. To je omyl… Cholesterol v krvi a cholesterol v potrave sa navzájom ovlyvňujú veľmi málo”
U olejov s vysokým obsahom nasýtených mastných kyselín rastlinného pôvodu (palmový a kokosový olej) sa názory na konzumáciu dosť líšia, aj keď sa dnes už začínajú prikláňať skôr na tú pozitívnu stranu (hlavne u kokosového oleja). Ich konzumácia je teda zatiaľ z hľadiska zdravia (najmä u palmového oleja) ešte sporná. Vyplýva to najmä z masovej produkcie palmového oleja v krajiných Latinskej Ameriky, kde prispieva k odlesňovaniu pôdy a pestuje sa s pomocou veľkého množstva pesticídov. Keď už palmový olej, tak radšej asi v bio kvalite.
Z hladiska zdravotného kritéria veľmi dôležité u za studena lisovaných olejov poznať pomer Omega 3 k Omega 6 mastných kyselín. Neznamená to, že čím viac Omega 3 tým lepšie, ale aj ich pomer k Omega 6 musí byť správny, inak v tele hrozí nedostatok Omega 3 alebo nedostatok Omega 6. Z toho pohľadu je najvhodnejší za studena lisovaný konopný olej a za studena lisovaný repkový olej, ktorý má tento pomer cca 1:2 az 1:3. Viac info tu:
http://www.hempworld.com/hempworldhotels_com/htms/Health/Hempforhealth.html
Najviac Omega 3 ma napr. ľanový olej, ale ten má zase málo Omega 6 a preto jeho jednostranná dlhodobá konzumácia môže neskôr viesť k deficitu Omega 6. Opačný extrém predstavuje za studena lisovaný slnečnicový olej, ktorý má pomer 1:632 (omega 3 k Omega 6), čo pri dlhodobej jednostrannej konzumácii vedie k nedostatku Omega 3 mastných kyselín, ktoré pôsobia ako významná prevencia infarktu. Konopný olej má napr. 25X viac Omega 3 mastných kyselín ako napr. olivový olej a 2X viac Omega 3 ako repkový za studena lisovaný olej.
Aj u repkového oleja sa názory líšia. Má síce výborný pomer Omega 3 a Omega 6 mastných kyselín, ale ak pri spracovaní prechádza procesom deodorizácie (odstraňovnia zápachu), deje sa tak za pomoci rôznych chemikálií a následkom čoho je, že časť Omega 3 a Omega 6 sa zmení na škodlivé transmastné kyseliny. Viac info tu: http://www.naturalnews.com/043948_canola_oil_hidden_health_dangers_food_bar.html
Isté obavy z konzumácie repkového oleja vyplývali aj z podielu kyseliny erukovej, avšak v súčasnosti používané semená a technologické postupy jej obsah v repkovom oleji znížili na hodnotu, ktorá a považuje za bezpečnú. Pri dlhodobejšej jednostrannej konzumácii (najmä u detí), by som bol radšej opatrnejší.
Striktne len po zdravotnej stránke je z vyššie vymenovaných dôvodov konopný olej asi ten najlepší za studena lisovaný olej. Zahriatím sa však vzácne Omega 3 mastné kyseliny zničia a preto by som ho na tepelnú úpravu radšej nepoužíval – len za studena.
3. Chuť a vôňa mala byť čo najviac neutrálna
Toto kritérium nemá zmysel veľmi rozvádzať, pretože je samozrejme lepší ten typ oleja, ktorý svojou charakteristickou chuťou nezasahuje do jedla a nemení jeho originálnu chuť a vôňu. Tu by som dal do popredia kokosový za studena lisovaný olej, ktorý v porovnani s olivovým, slnečnicovým či ľanovým olejom asi najmenej zasahuje svojou vôňou do prípravy jedla.
Toto kritérium však považujem za menej dôležité ako prvé dve kritériá. Ak by som to mal vyjadriť percentuálne, dal by som im 40%, 40% a 20%.
Ktorý olej si teda vybrať?
Rozoberme si z hľadiska uvedených kritérií najčastejšie dostupné druhy olejov na slovenskom trhu. Mojim cieľom je nájsť ten, ktorý by vyhovoval podľa možností všetkým trom kritériám a zároveň by jeho trhová cena nebola prehnaná (z toho dôvodu sa nebudem venovať napr. ľanovému, sezamovému či tekvicovému oleju).
BRAVČOVÁ MASŤ
– obsahuje 40-50% nasýtených mastných kyselín a 45% mononenasýtených mastných kyselín (kyselinu olejovú). To by poukazovalo na jej vyššiu tepelnú odolnosť. Stretol som sa však s uvádzanou teplotou prepálenia 180°C, čo by znamenalo, že bravčová masť nie je tepelne dostatočne odolná. Jej uvádzaná výhoda oproti rastlinným olejom je, že dlhým pečením v nej (na rozdiel od rastlinných olejov) nevznikajú škodlivé látky. Jej tepelná odolnosť je teda otázna… (Pozn.: Ak nájdete relevantné zdroje s inou teplotou prepálenia bravčovej masti, pošlite mi ich, rád to sem doplním.)
– vzhľadom na vysoký obsah nasýtených mastných kyselín živočíšneho pôvodu sa jej pravidelná konzumácia v posledných rokoch neodporúčala. Ako však tvrdí kardiológ Viliam Bada, práve pre svoj obsah kyseliny olejovej (ktorá je aj základnou zložkou olivového oleja) je bravčová masť lepšia ako maslo.
– svojou chuťou len mierne zasahujedo jedla
REPKOVÝ OLEJ (RAFINOVANÝ)
– tepelne veľmi stabilný, odoláva teplote 210-220°C
– z hľadiska zdravotného kritéria je konzumácia rafinovaných olejov sporná, pretože pri rafinácii sa z oleja odstráni aj mnoho nutrične cenných látok, minerálnych a stopových prvkov
– je prirodzene bez zápachu, svojou chuťou nezasahujedo jedla
Príkladom zmesi rafinovaného repkového oleja s rafinovaným slnečnicovým olejom je olej Fritol, pri ktorom výrobca uvádza, že je až 3 X tepelne stabilnejší ako Heliol (napr. rafinovaný slnečnicový olej Heliol alebo Venusz majú tepelnú odolnosť len 180°C).
REPKOVÝ OLEJ (ZA STUDENA LISOVANÝ)
– má asi 30% poly-nenasýtených mastných kyselín a preto nie je veľmi tepelne stabilný, je však tepelne odolnejší ako za studena lisovaný slnečnicový olej, ktorý obsahuje 40-74% poly-nenasýtených mastných kyselín
– z hľadiska zdravotného kritéria má výborný pomer Omega 3 k Omega 6 (1:2), avšak len za predpokladu, že pri svojom spracovaní neprejde škodlivým procesom deodorizácie. Ak už repkový olej, tak určite radšej len v BIO kvalite.
– svojou chuťou mierne zasahuje do jedla
SLNEČNICOVÝ OLEJ (ZA STUDENA LISOVANÝ)
– kvôli vysokému obsahu poly-nenasýtených mastných kyselín (40 až 74%) je tepelne nestabilný, pretože tie sa začínajú štiepiť už pri zahriatí niečo nad 50°C, pričom vznikajú mimoriadne škodlivé transizoméry mastných kyselín. Mal by sa preto používať najmä na studenú kuchyňu
– z hľadiska zdravia bola jeho konzumácia vhodná a doteraz lekármi odporúčaná, avšak pomer doležitých Omega 3 k Omega 6 mastných kyselín je namiesto 1:2 (napr. konopný alebo repkový za studena lisovaný olej) u slnečnicového oleja len 1:632 , čo pri dlhodobej jednostrannej konzumácii môže v organizme viesť k akútnemu nedostatku Omega 3 mastných kyselín, ktoré pôsobia ako významná prevencia infarktu
– svojou chuťou a vôňou zasahujedo jedla, čo môže byť niekomu nepríjemné
OLIVOVÝ OLEJ (ZA STUDENA LISOVANÝ)
– je tepelne stabilný, pretože odoláva teplote až 210°C (údaje sa pohybujú medzi 199 – 242 °C, pravdepodobne kvôli rôznemu obsahu kyseliny olejovej). Pri vysokých teplotách v ňom však väčšinu vzácnych látok, enzýmov, vitamínov, minerálov a flavonoidov tak či tak zničíte.
– z hľadiska zdravia je jeho konzumácia vhodná a lekármi odporúčaná, neobsahuje však skoro žiadne Omega 3 mastné kyseliny, čo pri dlhodobej jednostrannej konzumácii môže v organizme viesť k akútnemu nedostatku Omega 3 mastných kyselín
– svojou chuťou a vôňou zasahujedo jedla, čo môže byť niekomu nepríjemné
PALMOVÝ OLEJ (LISOVANÝ ZA STUDENA Z PLODOV PALMY OLEJNEJ)
– je tepelne veľmi stabilný, pretože odoláva teplote až 210-220°C (podľa výrobcu)
– z hľadiska zdravotného kritéria je jeho konzumácia sporná ani nie tak kvôli vyššiemu obsahu nasýtených mastných kyselín (40-50%), pretože tie sú rastlinného pôvodu, ale hlavne kvôli, obsahu kyseliny palmitínovej, ktorú dávajú do súvislosti so srdcovo-cievnymi chorobami; neobsahuje skoro žiadne Omega 3 ani Omega 6 mastné kyseliny, čo pri dlhodobej jednostrannej konzumácii môže v organizme viesť k ich akútnemu nedostatku
– je prirodzene bez zápachu, svojou chuťou nezasahujedo jedla
Pozor na palmový olej získaný z palmových jadier, ktorý má značne odlišnú konfiguráciu mastných kyselín, ako je to u oleja získaného extrakciou z plodov. Olej z palmových jadier obsahuje až 85% nasýtených mastných kyselín, čo je dvakrát viac ako u palmového oleja.
V tejto súvislosti by som rád upozornil na fakt, že palmový olej (rafinovaný) je najbežnejší a najlacnejší olej používaný v Južnej Amerike, často vyprodukovaný s pomocou používania množstva pesticídov – z čoho môže prameniť aj jeho zlá povesť vplyvu na organizmus. Ak sa niekto rozhodne pre tento olej, určite by som volil jedine v BIO kvalite – a za studena lisovaný. Musíme si však počkať na ďalšie výskumy.
KOKOSOVÝ OLEJ (ZA STUDENA LISOVANÝ)
– je tepelne asi najodolnejší, rozkladá sa až pri 240 stupňoch(!), pretože obsahuje až 95% nasýtených mastných kyselín
– z hľadiska zdravotného kritéria je jeho konzumácia sporná (kvôli vysokému podielu nasýtených mastných kyselín) a musíme si počkať na ďalšie výskumy.. Obsahuje mastné kyseliny so stredne dlhým reťazcom (medium chain fatty acids), ktoré sú považované za ľahko stráviteľné. Kyselina laurová, ktorej obsahuje až 50%, má silné antivirotické účinky. Ďalšími veľmi hodnotnými kyselinami sú kyselina myristová, kaprylová, kaprinová a stearová. Spolu tieto kyseliny údajne pôsobia proti vírusom, baktériám a plesniam. Neobsahuje skoro žiadne Omega 3 ani Omega 6 mastné kyseliny, čo pri dlhodobej jednostrannej konzumácii môže v organizme viesť k ich akútnemu nedostatku.
– svojou chuťou a vôňou mierne zasahujedo jedla, čo môže byť niekomu nepríjemné
Zaujímavé je, že kokosový olej je za izbovej teploty v tuhom stave. Pri teplote 27 a viac °C mení svoju konzistenciu na tekutú.
06. marca 2020: V relácii RTVS “Vieme, čo jeme?” z dňa 10. feb. 2020 MUDR. Bukovský zhrnul výsledky štúdie, z ktorej vyplýva, že kokosový tuk nie je taký zdravý, ako sme si doteraz mysleli. Linka na reláciu je tu: https://slovensko.rtvs.sk/relacie/vieme-co-jeme/217032/kokosovy-tuk-nie-je-taky-zdravy Linka na audio MP3 súbor je tu. (kliknite na odkaz pravým tlačítkom myši a po stiahnutí súboru premenujte koncovku súboru z JPG na MP3). Alternatívny odkaz je tu: http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002180/00218080-1.mp3
OSTATNÉ OLEJE
Na našom trhu sú aj rôzne (menej známe) oleje, napríklad z lieskových a vlašských orechov, tekvicových jadierok, sezamu, či ľanových semienok. Kúpiť ich možno v špecializovaných predajniach so zdravou výživou, v bioobchodoch, ale aj v niektorých hypermarketoch. Svojimi parametrami a cenou sa hodia najmä na studenú kuchyňu do šalátov alebo nátierok a bolo by drahé používať ich na bežné vyprážanie.
ZÁVER
Olej, ktorý by na výbornú spĺňal všetky 3 kritéria som nenašiel. Je to hlavne kvôli nesplneniu druhého – zdravotného kritéria. Väčšina tepelne odolných za studena lisovaných olejov totiž neobsahuje skoro žiadne Omega 3 alebo Omega 6 mastné kyseliny, resp. ich má v nevhodnom pomere, čo pri dlhodobej jednostrannej konzumácii môže viesť k ich akútnemu nedostatku v organizme.
Z hľadiska 3 stanovených kritérií mi ako najvhodnejší a najuniverzálnejší pre občasné domáce krátke vyprážanie vychádza za studena lisovaný olivový olej (pozor, len taký, čo má obsah mono-nenasýtených kyselín aspoň 75-80g zo 100g!). Aj to za cenu, že sa pri jeho zahriatí môže zničiť časť užitočných vitamínov a antioxidantov. Podľa môjho názoru sa týchto látok zničí podstatne menej ako sa ich zničí pri rafinácii oleja a preto tento olej považujem za vhodnejší ako repkový alebo slnečnicový olej. Je tepelne odolný do 210 stupňov a zdravý na konzumáciu, Svojou chuťou a vôňou však zasahuje do jedla. Výborne teda spĺňa prvé dve kritéria, ktoré v mojom hodnotení dominujú nad 3-tím kritériom.
V tesnom zástupe by som na druhé miesto dal za studena lisovaný kokosový olej a na tretie miesto za studena lisovaný palmový olej (pozor, kvôli pesticídom – len v BIO kvalite). Oba síce tepelnou odolnosťou jednoznačne prekonajú olivový olej, z hľadiska zdravia je ich konzumácia (najmä palmového oleja) viac sporná ako konzumácia olivového oleja. Tu si musíme ešte počkať na ďalšie údaje.
Ideálne by bolo, keby výrobcovia už na etikete uvádzali teplotu, do ktorej je daný olej ešte tepelne stabilný. Mnohým ľuďom by to uľahčilo orientáciu pri výbere tepelne odolného oleja. Výrobcovia sa ale najprv musia naučiť, že spotrebitelia začínajú vyžadovať čoraz podrobnejšie informácie o zložení a kvalite výrobkov… a označenie “jednodruhový slnečnicový olej” dnes už spotrebiteľovi jednoducho nestačí… Toho sa však asi tak skoro nedočkáme…
Na občasné domáce vyprážanie by som používal:
– za studena lisovaný BIO olivový olej (s obsahom mono-nenasýtených kyselín aspoň 75-80g zo 100g!)
– za studena lisovaný BIO kokosový olej
– za studena lisovaný BIO palmový olej
Na dlhodobé domáce vyprážanie (kde už nemá zmysel baviť sa o zdraví) by som asi používal:
– rafinovaný slnečnicový / repkový olej (napr. Fritol, pretože je 3X tepelne odolnejší ako Heliol)
– alebo kokosový olej (odolnosť až do 240 stupňov!)
(…keď už tie rezne na Vianoce musíte urobiť :-)
Ak by som si mal však vybrať olej, ktorý budem používať len za studena, vybral by som si jednoznačne:
– za studena lisovaný BIO konopný olej (má najlepší pomer Omega3 k Omega6)
– za studena lisovaný BIO repkový olej (dostať ho aj v DM-ku)
Vzhľadom na to, že sme sa už X-krát presvedčili, že vedecké poznatky sa v priebehu času menia, asi najlepšie by bolo oleje striedať. Takže určite si v studenej kuchyni občas doprajte aj za studena lisovaný ľanový, tekvicový, či iný olej :-)
*** Michal Hönsch ***
.
Dodatok I. (09. marca 2012):
BIO slnečnicový za studena lisovaný olej vhodný na vyprážanie?
Všetci tí, čo ste to dočítali až sem – s pomocou príspevku v komentároch od p. Stanislavy Kováčovej z dňa 6. Marca 2012 o 3:15 pm (dole), sa podarilo nájsť BIO slnečnicový za studena lisovaný olej s teplotou prepálenia 210 stupňov! Tu je:
http://www.buslakoil.com/e-shop/vyprazanie-a-fritovanie/
Uvedený olej vďaka špeciálnej odrode slnečnice obsahuje až 82 g (zo 100g) mononenasýyených mastných kyselín(!), čo je viac ako ktorýkoľvek olivový olej na našom trhu. Ďalej obsahuje 7,5 g nasýtených mastných kyselín a 10,5 g polynenasýtených mastných kyselín.
Kontaktoval som výrobcu a zistil, že sa dá kúpiť v bio obchodoch, obchodných reťazcoch “Terno” a “Moja samoška” – stojí okolo 2,80 EUR/liter. od výrobcu je to za 2,59 EUR/liter alebo 10,99 EUR za 5 l balenie. Výrobca sa zaoberá ekologickým poľnohospodárstvom už 13 rokov, a postupne sa prepracoval k tomu, že majú slnečnicové semená s vysokým obsahom kyseliny olejovej a z nich vyrobený olej je vhodný aj na vyprážanie, pretože vďaka vysokému obsahu mononenasýtených mastných kyselín je stabilný aj pri vysokých teplotách.
.
Dodatok II: O stužených (hydrogenizovaných) tukoch
Konzumácia škodlivých transizomérov mastných kyselín v množstve viac ako 5 g na osobu a deň výrazne zvyšuje riziko srdcovo-cievnej príhody. K vzniku škodlivých transizomérov mastných kyselín dochádza nielen pri fritovaní zmrazených potravín ale aj pri hydrogenizácií (stužovaní) tukov, čo je ešte stále pomerne bežný výrobný proces pri snahe výrobcu lacno zmeniť rastlinný olej z prirodzeného tekutého skupenstva na tuhé.
Stužené tuky, čiastočne stužené tuky alebo hydrogenizované tuky sú často skryté aj v keksoch, pečivách, koláčoch, zákuskoch, instantných výrobkoch, polotovaroch, hotových pekárenských výrobkoch, vianočkách, croissantoch, bábovkách, krekroch atď. Moja rada je pozorne si čítať zloženie všetkých výrobkov, ktoré kupujete a vyhnúť sa tým, ktoré ich obsahujú. Ak môžete, radšej použite obyčajné maslo, hoci je drahšie, pretože žiadne stužené tuky neobsahuje. Ak už nechcete použiť maslo (či už kvôli cene alebo kvôli mliečnym bielkovinám), použite do koláčov radšej rastlinný olej.
Maslo zvyšuje hladinu cholesterolu omnoho menej ako lacný, tuhý hydrogenizovaný margarín určený na pečenie alebo porcia hranolčekov fritovaných na lacnom oleji, pretože na rast cholesterolu v krvi má omnoho vyšší vplyv konzumácia už niekoľkých gramov transmastných kyselín obsiahnutých častokrát práve v margarínoch. Margarín je umelá potravina pôvodne sivej farby, do ktorej sa pridáva umelá vôňa a chuť masla. Aby aj farbou pripomínal maslo, dáva sa doň karotén z mrkvy prípadne iné farbivá. Všetky vitamíny, ktoré podľa zloženia “obsahuje” doň boli umelo (chemicky) pridané. Na rozdiel od margarínov, obyčajné maslo ich obsahuje prirodzene. Je mnoho margarínov na trhu, kde výrobca obsah tranmastných kyselín ani neuvádza, pretože zákon mu to neukladá. Fakt, že transizoméry mastných kyselín obsahuje napr. aj veľmi známy margarín Flora (to, že to výrobca vôbec uvádza na obale mu slúži ku cti), svedčí o tom, že napriek novým metódam pri výrobe margarínov (transesterifikácia a emulgifikácia) je očividne stále veľmi ťažké vyrobiť margarín bez vzniku škodlivých transmastných kyselín.
Čiastočne stužené tuky podľa údajov na obale obsahujú napr. CERA alebo PALMARIN, ktoré sa v slovenských domácnostiach často používajú ako lacná náhrada masla do koláčov. Podobný výrobok HELIA alebo výrobok HERA od iného výrobcu, však už stužené tuky neobsahuje (aspoň podľa zloženia na obale), určite však obsahuje transizoméry mastných kyselín, hoci ich obsah na obale uvedený nie je.
Zdroje:
Bada, V.: Jedzte zdravo, ako jedli naši predkovia. Pravda 13.10.2010. Príloha: Značka kvality, str. 23-26
(Pozn. Viliam Bada je kardiológ s prednosta III. Internej kliniky LFUK v Bratislave)
http://zdravie.pravda.sk/
http://www.zzz.sk/?clanok=2431
http://www.goodwebsite.co.uk/Oil-Comparison-Hemp-vs-other-oils.php)
http://www.hempworld.com/hempworldhotels_com/htms/Health/Hempforhealth.html
http://www.naturalnews.com/043948_canola_oil_hidden_health_dangers_food_bar.html
http://en.wikipedia.org/wiki/Smoke_point
http://sk.wikipedia.org/wiki/Vypr%C3%A1%C5%BEanie
http://www.biomajak.sk/bio-potraviny/oleje/
http://www.cardiology.sk/casopis/102/08/frame.htm
http://www.biologika.sk/e-obchod-p_1-57-kokosovy-olej.html
http://cs.wikipedia.org/wiki/Olivov%C3%BD_olej
http://www.palmagroup.eu/?vyskumy-a-testy&sprava=nie-je-olej-ako-olej
http://www.palmagroup.eu/?vyskumy-a-testy&sprava=ako-sa-olej-vyraba
http://zdravie.pluska.sk/zdravie/vyziva/na-masti-ci-na-oleji.html
Overili ste uz za studena lisovany repkovy olej z DM? (znacka Alnatura). Myslim, ak si dobre pamatam, ze cena je okolo 3 eura za pol litrovu flasku, co nieje zas tak moc. Vo vseobecnosti je to menej, nez za olej olivovy extra virgin, ktory ak neratam akcie, najlacnejsie vidiet za 3,5 za pol litra. Navyse, ako to byva u Alnaturi zvykom, je v BIO kvalite, teda nie z nejakej podradnej repky. Ja som doteraz kupoval slnecnicovy BIO olej od nich za 2,5, pretoze ma najlepsiu cenu, no ako pozeram vo Vasom clanku, pre tepelnu upravu je nevhodny, lebo sa rychlo nici. Z tohto pohladu by najlepsie vychadzala tato taktika… normalne kupovat za studeny repkovy olej DM, a cakat, az prijde akcia na olivovy extra virgin. A pokial prijde, narobit si zasoby, kedze olivovy olej je celkom stabilny, daju sa narobit zasoby aj na pol roka. Napriklad, teraz je akcia v TESCU, olivovy olej extra virgin za 1,70. Chutnal som ho, no nepripada mi az tak kvalitny, ako napr. Borges, alebo ten z Alnatury, ale zase urcite je kvalitnejsi, nez hociaky rafinovany.
Dobry den, a co pecenie? Uz velmi dlho studujem, hladam a riesim, co valstne dat “do koláč”? Aký olej? kedze pri peceni je tiez teplota cca 180C? samozrejme, snazim sa piect zdravo, casto bez muky a tuku, s pouzitm orechov a inych surovin, no niekedy je ten olej potrebny, aky odporucate?
Dobry den, za studena lisovane oleje maju viac zachovanu svoju prirodzenu chut a vonu ako rafinovane oleje => a tym budu zasahovat do jedla. V kolacoch to moze byt velmi vyznamny faktor. To je problem vsetkych za studena lisovanych olejov. Nechcete, aby kolac vonal po olivovom alebo slnecnicovom oleji :-)
Do kolacov preto odporucam zvolit radsej bud obycajne maslo (je zdravsie ako stuzene rastlinne tuky), alebo rafinovany olej – tepelne co najodolnejsi. Rafinovany olej, ktory je zaroven vysoko tepelne stabilny je napr. Fritol. To mate rovnako ako s reznami. Ked uz tie rezne musite robit, tak radsej zvolte rafinovany a tepelne stabilny olej (Fritol), ako (v snahe o zdravie) hociaky za studena lisovany olej – kde sa vam tie latky, za ktore vo vysokej cene platite dlhym prazenim aj tak znicia. Takze na dlhe prazenie jednoznacne radsej Fritol.
velmi pekne vysvetlene, skoda ze to nevedia aj učitelia na skolach
Ja by so pouzil asi Klatovsky, kedze na nom vysmazame, pecenie je to iste.
Pozrel som sa na ten za studena lisovany repkovy olej z DM (znacka Alnatura). Na obale ma uvedene 64% podiel mono-nenasytenych mastnych kyselin a 27% poly-nenasytenych mastnych kyselin. Obavam sa preto, ze kvoli stale vysokem podielu poly-nenasytenych mastnych kyselin nebude az tak tepelne stabilny ako olivovy olej so 79% podielom mono-nenasytenych kyselin. Velkou skodou je, ze vyrobcovia neudavaju tepelnu odolnost svojich olejov priamo na etikete. Takto by sa dali oleje medzi sebou porovnat este jednoduchsie.
Musime hladat dalej :-) Kazdopadne dakujem za tip!
Dobrý deň,
na našu prevádzku sme dostali ponuku na slnečnicový olej bio lisovaný za studena, ktorý nám bol prezentovaný ako vhodný na vyprážanie. Keďže som na ich stránke nikde nenašla zloženie mastných kyselín, požiadala som o nich emailom. Chcem sa Vás opýtať (po preštudovaní vášho článku), či môže tento olej naozaj obsahovať hodnoty, ktoré nám uviedli:
Energe.hodnota 3700kj/900kcal
bielkoviny 0g
cholesterol 0g
sacharidy 0g
tuky 100g
nasýtené mastné kyseliny 7,75g
mononenasýtené mastné kyseliny 82,40g
polynenasýtené mastné kyseliny 9,85
vitamín E 30g
Tieto hodnoty sú vyznačené na etikete 5l oleja.
Posielam tiež link na ich stánku.
http://www.buslakoil.com/
Ďakujem za odpoveď, Kováčová, KE
Dakujemm za dobry tip!
…ano, uvedene hodnoty su realne. Podobny olej (od ineho vyrobcu) nasla a vo svojom komentari odporuca Martina (komentar dole z 27. Februára 2012 o 9:55).
http://www.ekotrendmyjava.sk/sk/produkty/pochutiny/oleje/biolinie-olej-na-pecenie-a-vyprazanie-750ml
bielkoviny 0g, sacharidy 0g, tuky 92g
(z toho: nasýtené mastné kyseliny 7g, mononenasýtené mastné kyseliny 73g, polynenasýtené mastné kyseliny 12g), cholesterol < 2mg.
Olej http://www.buslakoil.com/ by mal byt z toho hladiska este tepelne odolnejsi, pretoze ma menej polynenasytenych mastnych kyselin (9,85g namiesto 12g) a viac tepelne odolnych mononenasytenych mastnych kyselin (82,4g namiesto 73g).
…takze VYBORNY TIP! Zatial najlepsi za studena lisovany slnecnicovy olej v BIO kvalite…neuveritelne…. Dakujem!
Na danej stranke http://www.buslakoil.com/vyrobky-ostatne.html som nasiel tri druhy:
– BIO-Fritovací olej, panenský
– BIO slnečnicový olej na vyprážanie a fritovanie, panenský
– Slnečnicový olej za studena lisovaný
Mozete este upresnit ku ktoremu znich sa dane udaje o zlozeni vztahuju? Dakujem.
Na studenu kuchynu je uplne najlepsia kombinacia u oleja z DM, znacka Alnatura a vola sa Omega 3 Salatol nativ – je to BIO kombinacia Repkoveho, Slnecnicoveho a Lanoveho oleja.
Zlozenie:
Nasytene 8.0 g
Mono nenasytene 47,9 g
Poly nenasytene 36,4 g
z toho: – Omega 3 – 10.5 g
– Omega 6 – 28.9 g
Takze tu jednoznacne vidime najlepsiu kombinaciu pomeru Omega 3 a 6 kyselin, ktora sa velmi priblizuje konopnemu oleju. Ten je sice najlepsi, no zaroven najdrahsi.
Dakujem za dobry tip! Nablizsie si ho skusim kupit a vyskusam :-)
Foto na produkt:
http://www.alnatura.de/Alnatura%20Produkte/Produktsuche/Omega-3-Salatoel
Takze tento olej uz nie je k dispozicii. Je nejaka ina podobna nahrada, teda odrem konopneho oleja?
Dobrý deň! Ďakujem pekne za Vaše informácie ohľadom v domácnosti používaných olejov a stužených tukov resp. vhodnosti rastliných olejov vzhľadom na ich občasné použitie na vyprážanie. Ja som nedávno objavila klátovský olej s tepelnou odolnosťou 200 stupňov a ide o panenský slnečnicový olej za studena lisovaný.
Tu je jeho zloženie, čo sa týka tukov na 100g:
– nasýtené mastné kyseliny 7 g
– mononenasýtené mastné kyseliny 82g
– polynenasýtené mastné kyseliny 11 g.
Výrobca je BÚŠLAK oil, s.r.o. Dunajský Klátov. Na obale je tiež uvedený graf životnosti (výdrže) oleja pri vyprážanína panvici aj pri fritovaní vo frizéze.
Som mamička detí a naozaj mi nie je jedno aké produkty pri varení používam, tak mi prosím poradte ako mám poprípade striedať oleje v akom časovom rozmedzí atď. Ďakujem. Iveta.
Dobry den, ano, tento olej poznam. Uvedeny vyrobca vyraba aj BIO za studena lisovany slnecnicovy olej, ktory na konci clanku sam odporucam. Rozdiel oproti klatovskemu oleju by mal byt len ten, ze klatovsky nie je BIO (preto je aj lacnejsi). Ale zlozenie ma zodpovedajuce tepelnym parametrom uvadzanym na obale.
Nie som lekar a preto vam nemozem poradit, v akom casovom horizonte oleje striedat z hladiska zdravia. To si uz rozhodnite sama podla vasich moznosti a preferencii. U nas doma na varenie a kratkodobe pecenie pouzivame BIO za studena lisovany od Buslak Oil a olivovy olej. Vynimkou je pecenie kolacov, kde ich manzelka nechce pouzivat, pretoze zasahuju do chuti kolacov. Na kolace pouziva obycajny Fritol (ma 3X dlhsiu tepelnu odolnost ako Heliol).
Na studenu kuchynu pouzivam raz olivovy, inokedy tekvicovy a obcas konopny ci lanovy (ked sa minie, kupim dalsi uz iny).
Mne neide do hlavy jedna vec. Najprv pisete ze oleje za sudena lisovane nesmu byt vystavene vysokym teplotam lebo sa ich MK mozu zmenit na toxicke latky a potom nizsie napiste ze lisovane za studena su najvhodnejsie pri vystaveni teplotam do 210 st. C tak ako to je?
Dobre, skusim to este trochu vysvetlit. Vo svojom clanku neriesim “len” otazku, aky olej je tepelne najodolnejsi. Z hladiska tepelnej odolnosti su najstabilnejsie kokosovy olej, palmovy olej alebo rafinovane oleje. Lenze problem tychto olejov je to, ze nie su az tak vhodne na konzumaciu (pri tepelnej uprave pokrmov vsak olej vsakuje vo velkom mnozstve do potravin, cize ho konzumujeme). Ak by sme napr. vedeli zabezpecit, aby pri tepelnej uprave nami pouzivany olej nevsakoval do potravin, tak rovno pouzivajme ten tepelne najodolnejsi olej aky najdeme a je to.
Ani neriesim “len’ otazku, ktory olej je najzdravsi, pretoze to su urcite za studena lisovane oleje – najma tie s pomerom omega 3 k omega 6 (1:2), napr. za studena lisovany konopny ci repkovy olej. Lenze problem tychto olejov zase je, ze sa nesmu zahrievat, inak sa menia na skodlive.
Moja otazka, ktoru kladiem v uvode clanku je: Existuje za studena lisovaný olej, ktorý by bol zároveň vysoko tepelne odolný? Ide mi o to, najst olej, ktory by bol zdravy (za studena lisovany), a zaroven tepelne odolny.
Za studena lisovane oleje sa totiz navzajom lisia v tepelnej odolnosti – cize v rychlosti akou sa ich cenne latky nicia pri tepelnej uprave. To, ako rychlo sa nicia, zavisi od mnozstva poly-nenasytenych mastnych kyselin. Cim viac je polynenasytenych mastnych kyselin, tym rychlejsie sa nici (preto slnecnicove oleje neobstoja pri tepelnej uprave, lebo obsahuju 35-70% polynenasytenych mastnych kyselin, ktore sa nicia pri zahriati nad 50 stupnov).
Na rozdiel od slnecnicoveho oleja ma vsak za studena lisovany olivovy olej len 10-25% polynenasytenych mastnych kyselin a naopak moze mat az 80% mononenasytenych mastnych kyselin (ktore su uz tepelne stabilne a vydrzia aj 210 stupnov). Samozrejme, zahriatim sa tiez cast cennych latok znici, ale urcite zdaleka nie tolko, ako sa ich znici pri rafinacii olejov (rafinacia je ziskavanie oleja zo semien pri využití vysokých teplôt a organických rozpúšťadiel).
Cize moj zaver je, ze je lepsie na obcasne (kratke) smazenie doma pouzivat za studena lisovany olivovy olej (aj za cenu, ze sa cast jeho cennych latok znici) ako rafinovany olej, ktory ma skoro vsetky cenne latky uz aj tak znicene (procesom rafinacie).
Je to taky diablov kompromis pre tych, ktori obcas kratko(!) smazia, lebo ak chceme mat uzitok zo vsetkych cennych latok v za studena lisovanom oleji, najlepsie by bolo vobec ho nezahrievat. Cim dlhsie smazime, tym viac cennych latok v za studena lisovanom oleji znicime. Kto vsak velmi casto dlhodobo(!) smazi, nech radsej pouziva napr. Fritol (rafinovany repkovy a slnecnicovy olej), ktory sice uz o vacsinu cennych latok prisiel pri procese rafinacie, ale sa aspon neprepali a je vysoko tepelne stabilny – na rozdiel od bezne v slovenskych domacnostiach pouzivanych Heliol ci Venusz (ktore su sice tiez rafinovane, ale vydrzia len 180 st.C).
Snad to teraz dava ako tak zmysel :-)
aky nazor mate na ryzovy olej
Velmi dobre spracovany clanok, super!:)
My pouzivame fitol lisovany za studena ma velmi jemnu chut a vraj je aj velmi zdravy ako je to naozaj neviem ale chut ma vybornu..
http://www.eurofit-trading.eu/sk/sortiment/nase-znacky/fitol/
Dakujem za tip. Kontaktoval som vyrobcu a zistil som nasledovne:
– nejedna sa o olej lisovany za studena, ide o setrnu rafinaciu “Dle našich informací nelze řepku lisovat za studena. Na rozdíl oproti běžným řepkovým olejům se při zpracování našeho oleje nepoužívají žádná rozpouštědla”
– tu je zlozenie kyselin v 100 g:
nasytené mastné kyseliny 7g,
mononenasytené mastné kyseliny 61g,
polynenasytené mastné kyseliny 32 g (z toho Omega 3 kyseliny 10g)
– v danom oleji nie je dana “maslova chut” a farba prirodzena, ale je pridana. Tu je zlozenie oleja: repkovy olej, emulgator (nono- a digliceridy esterifikovane kyselinou citronovou, prirodna identicka aroma, farbivo (betakaroten), antioxidanty (kyselina citronova).
Zdravím všetkých milovníkov lisovaných olejov za studena.Pridávam svoj tip na olej lisovaný zo semienok paradajok.Velmi pekná tehlová farba ,číri,jemne aromatický.Dufam , že aj zdravý.Kupil som ho v obchode s vínami vo Wachau pri Viedni.Po dlhšej dobe som rozšíril svoj obzor o zaujímavu skusenosť.
Dobry den , velmi zaujimavy clanok . Na studenu kuchynu pouzivam extra panensky olivovy olej , ale co sa tyka nejakeho pecenia ci vyprazania, stale hladam nieco vhodne. Chcela by som sa Vas opytat aky mate nazor na tento olej
http://www.ekotrendmyjava.sk/sk/produkty/pochutiny/oleje/biolinie-olej-na-pecenie-a-vyprazanie-750ml
alebo nieco podobne co sa da zohnat v zdravej vyzive s napisom na vyprazanie?
Mate aj nejaky konkretny olej, ktory by ste mi mohli odporucit?
Dakujem Vam velmi pekne za odpoved
Dakujem za dobry tip! Podla zlozenia tento olej vyzera naozaj ako tepelne odolny: tuky 92g (z toho: nasýtené mastné kyseliny 7g, mononenasýtené mastné kyseliny 73g, polynenasýtené mastné kyseliny 12g). Ak vyrobca garantuje 210°C a navyse je BIO… a za studena lisovany…zeby ste nam pomohli konecne najst univerzalny olej? :-))) Maloktory vyrobca uvadza hornu teplotu oleja na obale, takze super, ze ste taky za studena lisovany olej nasli.
Dobrý deň, mám jednu otázku, či sa môžu tvoriť pri pečení chleba (190°C -220°C) škodlivé látky vznikajúce pôsobením tejto teploty na polynenasýtené mastné kyseliny obsiahnuté v semienkach slnečnice, tekvice,ľanu,sezamu atdˇ.,ktoré sú súčasťou zdravého celozrnného chleba.Chlieb sa pečie asi dvadsať minút pri 220°C a štyridsaťpäť minút 190°C. Ďakujem za odpovedˇ.
Bohuzial, neviem vam na to odpovedat. Myslim si vsak, ze v tej troche semienok, ktore sa pridavaju do chlebov bude mnozstvo tych polynenasytenych kyselin male, navyse su chranene obalom semienka a je tazke posudit, do akej miery sa aj vnutro semienka zahreje na takuto teplotu (ak vobec). Je totiz rozdiel medzi teplotou vzduchu v peci a teplotou vnutri chleba a teplote vnutri semienok.
Kvoli tej hrstke semienok by som sa skodlivosti chleba urcite nebal. To uz skor hrst bielej muky v danom chlebe vam narobi v organizme urcite viac skody. Na Slovensku som este nevidel 100% celozrny chlieb – pokial si ho neupeciete v pekarnicke doma sami. Ked sa nieco vola celozrne, vacsinou sa jedna len o 10-20% obsah celozrnych surovin.
Pan Fabsik, pri peceni chleba je uplne jedno aky olej pouzivate, lebo chlieb sam osebe je potravina extremne skodliva a olej to sice zhorsi, ale kto chce byt zdravy, sa chlebu uplne vyhyba. Myslim tym vsetky druhy a hlavne celozrnny chlieb. Vygooglite si lepok (gluten intolerance) a jeho vplyv na epitel tenkeho creva. Katastrofa. Nehovoriac o tom, ze prispieva vzniku cukrovky atd. atp. Oplati sa do tej tematiky poriadne zahryznut, lebo jednemu mozu novonadobudnute vedomosti zachranit zivot. Odporucam stranky http://www.paleo.sk a po anglicky hovoriacich http://www.marksdailyapple.com, robbwolf.com, perfecthealthdiet.com., chriskresser.com. Z nich vedu linky na dalsie seriozne stranky lekarov, biochemikov a aktivnych vyzkumnikov propagujucich najnovsie poznatky (ktore sa este nedostali do mainstreamu) ohladne zdravej vyzivy.
Dobrý deň,
vraciam sa k oleju Buslak Oil Bio – slnečnicový, uvedené hodnoty mastných kyselín sa vzťahovali k oleju
BIO slnečnicový olej na vyprážanie a fritovanie, panenský
Prajem pekný deň, Kováčová Stanislava
a co vravite na olej ryzovy?
neviem sa k tomu vyjadrit, este som taky olej nemal.
Ahoj Michal, a vsetci tu pritomni.
Dnes som isiel v Terne okolo slnecnicoveho oleja, ktory ked som uvidel, matne som si spomenul na tuto diskusiu, a hlavne na ten genialny tip, co tu dala Stanislava Kovacova.
Teraz som sa sem prihlasil, pozrel ten link, a mozem potvrdit, ze to je presne on, Buslakoil, BIO slnecnicovy olej na vyprazanie a fritovanie.
Ma 82g mononenastyenych mastnych kyselin, a iba 10 gramov polynenasytenych. Cena je vyborna, 2,89e/liter… jednak ide o najlacnejsi zastudena lisovany olej v BIO kvalite aky som videl, a rovno je zatial aj vitazom na tepelnu upravu.
Vyzera, ze je to absolutne eso, co bere vsetko – studena kuchyna, tepla kuchyna, vyborna cena a este k tomu BIO kvalita.
Uvidime, aka bude cena potom, co padne akcia, takze sup sup do Terna, kym este je v akcii. :-)
Inak, bezne ho dostat v bio obchodoch cca za 2,99 EUR. Nebral by som to teda ako bohvieaku akciu :-)
Aha tam ja nechodim, vsetko je tam predrazene. :-)
Ahoj Peter, pouzivas “Bio slnečnicový olej na vyprážanie a fritovanie, panenský – Buslakoil” a ako si s nim spokojny? Zanechava nejaku chut napr. pri restovani zeleniny, masa? Vdaka za odpoved.
Ja som nedavno kupila ten druhy od Buslaoil “Slnečnicový olej za studena lisovaný” 1l , ten ma byt podla vyrobcu tiez vhodny na restovanie a vyprazanie. Citujem vyrobcu” Pre vysoký obsah kyseliny olejovej je vhodný na použitie nielen v studenej kuchyni, ale aj na tepelnú úpravu jedál.”,
lenze zlozenie tomu nenasvedcuje :)
Tuky 100g
nasytene mastne kys. 9,7
mononenansytene mastne kys. 25,6
polynenasytene mastne kys. 58,4 –> vysoky obsah
okrem toho ma neprijemnu chut “ala zatuchnuta slnecnica”
Skusala som orestovat s nim cibulku na polievku, ale pokazilo to jej chut.
Pre vase info :)
Ahoj Slavka.
S olejom, ktory pouzivam, som velmi spokojny. Vobec nemeni chut jedla, je neutralny. Na studenu kuchynu nieje az taky dobry, ako napriklad slnecnicovy olej z DM.
Ten, ktory pouzivas ty, nieje vhodny na teplu kuchynu. Je to ten isty typ oleja, ako v DM, akurat s horsou kvalitou. Cize, ten s velkym mnozstvom polynenasytenych kyselin, a ten na teplu kuchynu vhodny nieje.
Na studenu kuchynu teda kup DM slnecnicovy, ak teda chces silou mocou pouzivat slnecnicovy. Ja ti vsak poviem, ze na studenu kuchynu je ovela lepsi kvalitny repkovy olej. Taky maju tiez v DM, ale mne osobne viac chuti ten z Lidla. Pozor, nie ten v 1l flasi, to je rafinovany. Ale v Lidli maju aj za studena lisovany. Takisto, kvalitny olivovy olej (ale ten u nas nedostat… ani Borges a podobne vykvety nad 12 euro/liter stale niesu kvalitne olivove oleje)
Aj napriek genialnym vlastnostiam toho slnecnicoveho oleja Buslak oil (verzia s 10g polynenasytenymi kyselinami), z neho vela neubuda. To je preto, ze maso nejem, cize nic nevysmazam, a ani take vyprazane syry a podobne veci nejem. Jedine, co robim na oleji su zeleninove jedla a osmazenie cibulky. No a tu casto vyhra obycajne maslo. A v buducnosti chcem prejst na Ghi, takze vyzera, ze ten olej bude len velmi pomaly ubudat. Ghi, je pomaly to najlepsie, co existuje… odporucujem vyskusat.
Ale pre stalych pouzivatelnov oleja, si myslim, ze ten Buskal Oil je asi najlepsi. Ale treba kupit presne ten, co som menoval (oznaceny na vyprazanie a fritovanie)
Co sa tyka udajnych informacii, o vhodnosti oleja na teplu kuchynu, ktory pouzivas, Slavka, to byva caste, ze samotny vyrobca byva zle informovany. Chce hlavne predat svoj vyrobok. Caste je to napriklad na lanovych olejoch, kde je mylne uvedena trvanlivost 1 alebo 2 roky. Lanovy olej vydrzi maximalne 3 mesiace v ladnicke, za predpokladu, ze bol lisovany kvalitne, a uzavrety v tme, vo vzduchotesnych nadobach. Cize, z toho vidno, ze informacie na obaloch sa casto nepravdive.
Vážení,
je dobre, že sa viacerí zaujímate o danú problematiku ale….
Treba si ujasniť čo sú 3-omega mastné kyseliny (eikosapentaénová a dokosahexaénová) a čo sú 6-omega a čo sú 9-omega (kys.olejová)
3-omega sú zdravé a sú protizápalové, 6-omega sú prozápalové. U Eskymákov kde je výskyt ICHS cca 7% je v krvi pomer 3-omega:6-omega=1:2. Viete aký je pomer 3-omega:6-omega u nás? 1:35 až 1:55. Viete koľko ľudí u nás zomiera na srdcovo-cievne ochorenia ? Viacej ako 50%. Je to vážny problém. Rozhodne nevhodné sú slnečnicový, sojový, kukuričný, ryžový atď. Pozor repkový olej nie je zlý, lebo obsahuje podobne ako ľan ALA. (Alfalinolénová kyselina sa však mení až v organizme na 3-omega pomocou 6-deltasaturázy a elongázy). Aktivita enzýmov však stárnutím klesá, preto je dôležité jesť viacej rýb (3-omega), aby ste mali viacej 3-omega oproti 6-omega.
P.s. Rozhodne je lepšie domáce maslo ako rôzne umelé maslá hlavne kvôli transmastným kyselinám.
I ja som za maslo, ale najlepsie je Ghi.
Co sa tyka problemu, ktory uvadzas, ten zas taky vazny nieje. Ovela vacsi problem su rozsireni paraziti v ludoch, ktori prave take deje, ako spominas, narusaju, ako aj znizuju funkcnost creva, v ktorom by sa za pomoci mikroflory mali tvorit rozne esencialne latky tvorit.
Ak odstranis z tela parazity, je humba fuk, ci jes iba olivovy olej, a na omega-3 kyseliny kasles… vyrobia sa ti v crevach. Preto sa starki v zdravi dozivali vysokeho veku, plni vitality, a to boli na chlebe a slaninke a klobaske, tych omega-3 mastnych kyselin vela nepojedli, kedze tu boli len sladkovodne ryby.
Odporucam ti, ak sa chces v zdravi niekam posunut, zameraj sa na ocistu od parazitov, a nie na nekonecne teorie o zivinach, ktore sa i tak do tela kvoli parazitom nemozu poriadne dostat.
Uplny suhlas. A co sa tyka komentara Petra nizsie, sorry chlape, ja ziadne parazity nemam a to co hovoris nie je pravda ani nahodou. Ak tlacis slnecnicovy olej vo velkom, tak ti nic nepomoze dostat pomer omega 3 k 6 na spravnu hodnotu. To, ze o tom nevies, jednoznacne potvrdzuje nedostatocnu znalost problematiky z tvojej strany a potrebu dostudovania zakladov.
Pan Ferdinant. Myslim, ze viem velmi dobre o com hovorim, a na rozdiel od Vasich z knih nastudovanych pouciek, moje vedomosti niesu len prazdnou teoriou zo zmatenych knih, ale zakladaju sa na praktickych skusenostiach mnohych ludi, ako aj mojich vlastnych.
Po svete nechodi clovek, co nema parazity, je to iba o tom, kolko vela a akych ich v sebe clovek nosi. Priemerny clovek dnesnej modernej doby ma v sebe 1-2 kg parazitov (Vy tiez nieste vynimkou, nemyslite si), a to je aj pricina vacsiny chronickych ochoreni, takisto aj rozladeneho pomeru omega-3 mastnych kyselin, a mnoho ineho.
Nikde som nedoporucoval do seba liat vo velkom slnecnicovy olej… hovorim len, ze pokial je clovek zbaveny parazitov a ma funkcne crevo, mikroflora mu produkuje dostatok omega-3 mastnych kyselin, a to i v pripade, ze by naprikald konzumoval iba tuk z mliecnych vyrobkov.
To je aj dovod, preco napriklad fruitariani nemaju problem s pomerom omega-3 mastnych kyselin, napriek tomu, ze ich prijem je v porovnani s clovekom konzumujucim tuky, nulovy.
Preto hovorim, ze treba sa zamerat na parazity, a neriesit rozne vitaminy a doplnky, ktore sa v narusenej traviacej sustave nikdy do tela nedostanu spravnym sposobom.
Je to ako sa snazit naplnit derave vedro vodou. Co tak najprv zaplatat tu dietu az potom tam liat vodu?
Pan Peter, hovori Vam nieco vyraz esencialna mastna kyselina? Esencialna preto, lebo ju telo nevie vyrobit a preto sa musi prijimat zo stravy? Ako napr. Omega3 a Omega6? A teraz nehovorim o EPA alebo DHA ktore telo vie vyrobit (su to len derivaty) a preto sa nepocitaju medzi esencialne? Co sa tyka zdravej crevnej mikroflory a nasich 13 bilionov ci trilionov symbiotickych bakterii, vdaka bohu za ne. Zvysok radsej nebudem komentovat, lebo by sme sa nikdy nezhodli a skoda tak Vasho ako aj mojho casu. Verte comu chcete, je to Vas zivot a Vase zdravie. Aby som sa vratil k teme clanku, tak najlepsi olej na smazenie/pecenie a varenie je u mna tento:
http://www.kokosovysvet.sk/medu/eshop/1-1-h2-e-shop-h2/0/5/6-Kokosovy-olej-na-varenie-1000ml
ten olej do 198 stupnov neoxiduje (ja nic nefritujem a na panvici tiez smazim pomaly aby som tu teplotu neprekrocil, v rure nic nepeciem nad 200 st.), obsahuje 91.7 % nasytenych mastnych kyselin a prakticky ziadne poly nenasytene mastne kyseliny (preto je mimoriadne stabilny aj na vzduchu/svetle a po otvoreni nepotrebuje ani chladit a okrem toho nezhorsuje uz aj tak zly pomer Omega3/Omega6 v modernej strave), obsahuje takmer 50% kyseliny laurinovej (ktora sa vyskytuje vo velkom mnozstve v materskom mlieku) a preto ma antibakterialne ucinky. Kokosovy tuk je vobec najzdravsi tuk o akom viem prave vdaka tomu, ze je aj saturovanejsi rastlinny tuk na svete (vdaka comu neoxiduje, tym padom nenapomaha tvorbe arterioveho plaku, ktory ako vieme vznika pri reakcii imunneho systemu na zoxidovane poly nenasytene mastne kyseliny ktore uvaznu medzi bunkami vnutorneho vystelku cievnych stien – ale to uz prilis zachadzam do detailov). Nema ziaden pach a preto je neutralny a neovplyvnuje chut jedal. Uz dlhsiu dobu som hladal cenovo prijatelny kokosovy olej a tento zatial vyhrava. Treba ale davat pozor na postovne, za dvojkilovy balik na dobierku som zaplatil 17 eur namiesto 13.20 (cena dvoch kil oleja).
Najlepsie je ist do obchodu ktory s dovozcom spolupracuje (v DS som v potravinach Baranyai kupil ten olej za 6.50).
A najlepsi olej na studene salaty je repkovy olej od Alnatury ktory sa predava v DM, lebo ma idealny pomer Omega3/Omega6.
Dovody tu rozvadzat nebudem, nech si to kazdy nastuduje sam. Prajem prijemny den.
Ano, kokosovy olej Vam schvalujem, dokonca ten co ste uviedli sam pouzivam. Uz som ho nasiel. Bohuzial, je vhodny iba na teplu kuchynu, popripade natieranie, lebo chutovo nieje dobry. Postup, ktorym sa robi, nieje prave najsetrnejsi. Pokial chcete ochutnat, ako chuti dobre a kvalitne spracovany kokosovy olej, porovnajte si chut toho Vasho, a kokosoveho oleja z DM. A uvidite ten rozdie. A tento typ kvalitne spracovaneho kokosoveho oleja, pod 20 eur za liter nezozeniete.
Repkovy olej z alnatury obcas pouzivam, ale lepsie mi chuti ten repkovy z Lidla. Vela ho nezjem, takze aj ked bude o nieco menej zdravy, nevadi mi to. Ako hovorim, antiaprazitalne kury mi urobili 10x viac vacsi ucinok na zdravi, nez vsetko blbnutie so stravou za cely zivot, takze mi pripada blbe investovat akukovek energiu do toho, aby som jeden olej vymenil za druhy… v tom netkvie pricina toho, preco je clovek chory.
Existuje vsak nieco este lepsie, nez kokosovy olej, a to je Ghi, ako som spominal. Tato vec na teplu kuchynu predci vsetky oleje, ktore existuju. Doporucujem Vam to vyskusat.
A inak, kokosovy olej je tuhy, co mi nevyhovuje, preto este aj na teplu kuchynu radsej pouzivam tu spominany slnecnicovy olej Buslak oil, u ktoreho sa nemusim ani bat, ked nahodou na panvici presiahnem teplotu 200 stupnov, co sa pri vypukavani ciernej horcice moze obcas stat. Navyse, je viac nez 2x lacnejsi od toho kokosoveho oleja. Este aj Ghi je lacnejsie, ked sa maslo nakupi v akcii, da sa trafit cena 4 eura za kilo masla, z coho je cca 800 ml Ghi.
Dovody uvadzat nemusite, ono, nastudovanim si niecoho sa clovek vobec k pravde casto ani nedostane, naopak, dnes je castejsie, ze ho to pomyli, a mylnu informaciu, ktora ho hned na zaciatku dostane do iluzie, moze odhalovat aj cele roky, neraz cely zivot.
Pan Peter, co sa tyka Ghi, suhlasim s vami a nic proti nemu nemam. To, ze je ten kokosovy olej bez chuti, povazujem za vyhodu, lebo nemeni chut jedal.
Cena jedal ma nezaujima, lebo za kvalitu rad priplatim a radsej zjem menej kvalitneho nez viac nekvalitneho jedla, a ked treba, tak radsej setrim na inych veciach. Ten olej z buslaku ma pomer Omega 6 k Omega 3 = 632:1 a prave preto by som to nikdy nepouzil. Co sa vasich predsukov ku vzdelaniu tyka, tak neda sa vsetko naucit na ulici za pochodu alebo od susedov z dobre mienenych rad. .Este som nevidel lekara ani biochemika ktory sa stal odbornikom s pristupom ako ten Vas :-) Takze jednak studium povazujem za dolezite.
rad by som vedel, na zaklade coho ste urcili pomer Omega 6 k Omega 3 v oleji z buslaku = 632:1. Na jeho etikete nie je uvedeny obsah tychto kyselin, len obsah mono- a poly-nenasytenych mastnych kyselin. Vdaka za doplnenie.
http://tinyurl.com/cdu3a8h
Je jedno o aky konkretny typ ide, rastlina je viacmenej vsade taka ista.
Vyrobcovia sa tymto nechvalia s vynimkou repkoveho, konopneho a lanoveho oleja kde je ten pomer dobry.
Na druhu stranu, ja som zase malokedy videl studovaneho cloveka, ktory ovladal svoj obor dostatocne. Hlavne na Slovensku. Vacsinou na to bolo treba trochu viac, co ho naucil zivot, casto prave “z ulice”. Ludia ovesani titulmi, ktori neopustili teplo univerzity maju vacsinou prazdne poznanie a tento svet plny odbornikov tak aj vyzera. Asi najlepsim prikladom je medicina, a rovnaky nazor so mnou zdiela niekolko vystudovanych lekarov a farmaceutov, ktori uz tuto “studovanu” instituciu museli opustit, lebo sa im chcelo blejt zo vsetkych tych zatitulovanych ludi, pritom vacsinou sprostych jak tago s velkym egom.
To, ze riesite pomer omega 600:1 v slnecnicovom oleji, a preto by ste si ho NIKDY nedali, je pre mna len dokaz toho, ze by ste mali menej studovat a viac zit. ;-)
Tymto nasu diskusiu z mojej strany ukoncujem.
No ved ako som vravel – nikdy sa nezhodneme :-) Ale aj tak Vam prajem prijemny den, ved ako povedal Clint Eastwood, nazor je ako diera v zadku -kazdy ma svoj. Pravda je ovsem len jedna.
P. Michal Hönsch,
veľmi pekne ďakujem za tento podrobný a veľmi pekne spracovaný článok.
Mám otázku k http://www.vog.cz/index.php?page=rapso na ktorý som narazila len tak náhodou, a chcela by som počuť Váš názor.
Ďakujem.
Dakujem, som rad, ze bol ten clanok pre vas uzitocny. Na repkovom oleji, ktory uvadzate, je uvedene:
– “Přírodně vyráběný, dùsledně kontrolovaný”
– “Zušlechtění se uskutečňuje přírodním, fyzikálním zpùsobem – bez použití chemie.”
Tieto slovne spojenia su sice pekne ale dany olej napriek tomu nie je ani BIO, ani zastudena lisovany. To uz by som si vybral radsej BIO repkovy olej z DM-ka, ktory je zastudena lisovany a cenovo dostupny – vyrobca “Alnatura”.
Uzasny “elaborat”!! Dakujem velmi pekne. Velmi mi pomohol zorientovat sa konecne v olejoch. Ste poklad :-) Vsetko dobre prajem! J.
Dakujem :-)
Dobrý deň,
reagujem na vyššie spomínaný Bio slnečnicový olej na vyprážanie a fritovanie, panenský 5l balenie. Spomína sa tu o jeho cene 2,89 € za liter. Dúfam, že sa nemýlim, ale 5l balenie vychádza na 1 l za 1,79 € http://www.buslakoil.com/e-shop/. Diskutovalo sa to naozaj o oleji, ktorého zdroj tu uvádzam?
Ďakujem za odpoveď.
Ano, je to ten – BIO za studena lisovany – na vami uvadzanej stranke je 5l za cenu 8.99 €.
Prosím, pán Michal, ešte jedna otázka: na danej stránke Búšlak Oil http://www.buslakoil.com/e-shop/
majú nový Klátovský olej. Mohli by ste zistiť, v čom sa odlišuje od toho Bio slnečnicového na vyprážanie a fritovanie, panenského? Chcem si kúpiť aspoň 2 5l balenia, lebo moja rodina žiaľ žiada vyprážané aspoň raz za 2 týždne.
Ďakujem vám za odpovede a aj za celé pojednanie, ktorému ste venovali isto nemálo času a je podľa môjho názoru veľmi užitočné. Vďaka vám som našla aspoň nejaké riešenie, ak už mám vyprážať.
Skusim zistit – napisal som vyrobcovi, pretoze tiez mi nie je jasny rozdiel medzi 3-ma olejmi, ktore tam uvadzaju. Ten klatovsky vyzera byt z inej odrody slnecnice – lebo nie je BIO (hoci je tiez za studena lisovany). Tym padom ma asi nizsi obsah kyseliny olejovej a preto aj nizsiu odporucanu max. teplotu – 200 stupnov namiesto 210.
Maju tam vsak 2 BIO za studena lisovane oleje, ktore sa dost vyrazne lisia cenou. Ked budem mat odpoved od vyrobcu, dam to sem.
Prisla mi odpoved od vyrobcu, ktory zdovodnil, ze uvedeny Klatovsky olej je sice tiez spracovany lisovanim za studena, a ma aj vysoku tepelnu odolnost (podiel mono nenasytenych mastnych kyselin cez 80%), ale je z inej odrody psenice – nie je BIO.
Olej ma odolnost cez 200 stupnov Celzia, co maju potvrdene termooxidačnou analýzou (výdrž oleja pri rôznych teplotách) na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v laboratóriu prof. P. Šimona, kde namerali veľmi dobré výsledky. Podla grafu životnosti (výdrže) oleja, ktory mi poslali, na panvici (1 cm vrstva oleja) vydrzi pri teplote 200 stupnov cca 25-30 minut, vo friteze vydrzi pri teplote 200 stupnov cca 80-85 minut.
Zatiaľ vám srdečne ďakujem, veľmi ma potešilo, že ste reagovali, to sa hneď tak nevidí, taká ochota a promptnosť.
Pán Michal,
naozaj si veľmi považujem vašej ochoty osloviť výrobcu a následne informovať o jeho vyjadrení sa k novému výrobku. Ešte raz vám ďakujem za odpoveď a prajem veľa, veľa tvorivých úspechov.
Dobrý deň, pán Michal,
dovoľujem si vás ešte raz osloviť. Daný Bio slnečnicový olej panenský na vyprážanie a fritovanie od Búšlak oil som si už objednala, ale nakoľko dcéra zbožňuje olivový olej, tak som pátrala na internete po niečom, za čo by sa oplatilo zaplatiť. Našla som grécky olej na stránke http://www.greekolivoil.com/11-sk/extra-panensky-olivovy-olej/ a po prvotnej mailovej komunikácii s e-shopom som si 1l oleja MINOIKO objednala (mimochodom súčasne s bylinkami mimoriadne peknej vône a chuti). Má ísť o certifikovaný olej tzv. superior kvality. Je naozaj chutný, ale napriek tomu vás chcem poprosiť o váš názor, ako by ste tento olej zhodnotili podľa informácií, ktoré sú uvedené na etikete tohto oleja:
MINOIKO extra panenský olivový olej
za studena mechanicky lisované
Chemická anylýza: kyslosť 0,3%
absorpčný koeficient K270<0,200
K232<2,500
DK<0,01
Peroxid (meq O2/Kg<20
Vosky (mgr/Kg) <250
Nutričná hodnota za 100 gr:
Kalórie-Energy 900 kcal
Proteín:0 gr
Celkom Sacharidy:0 gr
Sodium: 0 gr
Tuk na 100 gr:
Nasýtený: 14 gr
Mononenasýtené: 77 gr
Polynenasýtené: 9 gr
Cholesterol: 0 gr
Pôvod krajiny: Kréta, Grécko
Minimálne trvanlivosť: uvedená na obale
Výrobca: Nikolaos d: Alexakis
Dovozca: HELLAS OIL, s.r.o.
Ďakujem vám pekne.
Dobry den, uvedeny olej splna hlavne kriterium – je lisovany za studena. Podla popisu vyrobcu je lisovany z tych najkvalitnejsich oliv. Je baleny v plechovom obale, co je urcite lepsie ako v skle – pretoze slnecnym svetlom sa niektore latky znicia.
Ma 77g Mononenasýtených kyselín/100g.. To je uz dostatocne vysoko aby sa mohol pouzivat aj na tepelne spracovanie – co by vsak v tomto pripade bola skoda (vzhladom na jeho kvalitu a cenu) – znicit jeho cenne latky tepelnou upravou. Pouzival by som ho radsej za studena – ale samozrejme, ak chcete na nom varit, tepelnu odolnost do 210 stupnov by podla zlozenia mal mat.
Pán Michal,
ďakujem vám za odpoveď. Tento olej chcem výlučne na studenú kuchyňu a som rada, že som naň natrafila. Chutí totiž naozaj výborne, i keď ja veľmi olivový olej nemusím.
Vďaka.
a co hovorite na tento olivovy olej? http://biovyana.com/bio-oele/1428-brat-olive-byodo-4018462400708.html
Ako uvadzam v clanku, cim vyssi obsah mono-nenasytenych mastnych kyselin v olivovom oleji, tym vyssia je jeho tepelna odolnost. Uvedeny olej, na ktory sa pytate, je sice BIO a je aj lisovany za studena, ale obsah mono-nenasytenych mastnych kyselin ma 67,4g / zo 100g. Da sa vsak zohnat olivovy olej s obsahom az okolo 80g / 100g. Takze na kratku tepelnu upravu jedal, by som radsej zvolil olej s vyssim obsahom mono-nenasytenych mastnych kyselin.
Ak by sa jednalo o dlhodobu konzumaciu za studena, tak je lepsi olej s vysokym obsahom poly-nenasytenych mastnych kyselin – taky, kde je pomer Omega 3 k Omega 6 cca 1:2. Cize hlavne konopny, repkovy… Lanovy olej ma sice suverenne najvyssi obsah Omega 3, ale ma malo Omega 6, cize ten by bolo potrebne prestriedat s olivovym a slnecnicovym za studena lisovanym olejom, kvoli Omega 6.
Ano, to som si vsimol, ze tych mono- nenasytenych mastnych kyselin nema az tak vela. Ale pytam sa na tento olej prave preto, lebo je to jediny olivovy olej ktory som nasiel v bioobchodoch pri ktorom je napisane, ze je specialne urceny na vyprazanie. Take nieco som este nevidel. Je tam napisane ze nejakou metodou pri nizkych teplotach sa z neho stal vysoko tepelne odolny olej.. A vyzeral byt kvalitny, aj cenovo a aj tym ze je v sklenenej flasi (tmavej).. Ale asi mate pravdu, to moze byt len marketingovy tah, ze je napisane na obale olivovy olej na vyprazanie. Olivove oleje s vyssim obsahom tych mono nenasytanych mastnych kyselin a pri ktorych nebude nazov “na vyprazanie” budu asi kvalitnejsie..
Na studenu kuchynu pouzivam hlavne tekvicovy olej, no skusim asi aj ten konopny.
A vdaka za odpoved :)
Pozrel som to este raz a pise sa tam toto:
– “enthält als reines Olivenöl einen besonders hohen Anteil an Ölsäure.”
– “hocherhitzbar durch hohen Gehalt an Ölsäure”
Preklad:
– “obsahuje cisty olivovy olej s mimoriadne vysokym obsahom kyseliny olejovej”
– “vysoko tepelne odolny kvoli vysokemu obsahu kyseliny olejovej”
Mono nenasytenych (teda kys. olejovej) ma 67,4g / zo 100g a my uz vieme, ze su za studena lisovane BIO olivove oleje s mnozstvom az okolo 80g/100g. takze tvrdenie, ze 67,4g je “mimoriadne vysoky” obsah povazujem za trochu prehnane :-)
Takze je za tym zase iba marketing … :-)
Ako vidim uz dlho sa tu riesi problem neriesitelny. Ziaden rastlinny olej nie je zdravy. Jedla treba pripravovat na masle ci bravcovom tuku a zo dvakrat do tyzdna si dat morsku rybu kvoli omega trojkam. Omega sestkam sa clovek nevyhne ani keby chcel, trojky mu dodaju ryby. Su to sice esencialne mastne kyseliny ale staci ich velmi velmi malo v strave. Zvysok len zbytocne oxiduje v tele a upchava cievy a vedie k srdcovo-cievnym chorobam. Je uplne zbytocne ich cielene vyhladavat. Jediny rastlinny tuk ktory konzumujem je kokosovy. Preto,lebo je saturovany a neobsahuje polynenasytene mastne kyseliny.
Doporucena literatura: Mark Sisson: The Primal Blueprint.
Paul & Shou-Ching Jaminet: The Perfect Health Diet.
Robb Wolf: The Paleo Solution.
Tieto knihy su dostupne na amazone a ebayi a velmi ich doporucujem kazdemu komu je jeho zdravie mile a chce vidiet dalej nez len po koniec svojho nosa.
aky je olej raciol od palmy?
Palma vyraba aj slnecnicovy aj repkovy olej, treba si pozriet zlozenie na flasi, pokial tam vobec nejake uvadzaju.
Vyrobca na svojej stranke uvadza pri oleji Heliol “vhodný pre studenú kuchyňu a na krátkodobejšie spracovanie v teplej kuchyni”. Pri oleji Raciol uvadza “vhodný pre modernú kuchyňu”.
http://www.palmagroup.eu/?produkt&produkt=raciol-slnecnica-1l
…tolko uzasne “podrobne” informacie priamo od vyrobcu. Takze ak mate novu modernu kuchynsku linku, nech sa paci, natierajte ju s tymto olejom :-) Ak ani sam vyrobca nedokaze o svojom vlastnom oleji napisat na webovu stranku viac, co potom ocakava od zakaznikov? Je to smutne…
Kazdopadne aj Heliol aj Raciol patria oba medzi RAFINOVANE oleje… Moj osobny nazor, nehodia sa na nic. Preco? Na studenu kuchynu by som pouzil uz radsej za studena lisovany olej. Na teplu kuchynu, by som pri kratkodobom prazeni pouzil za studena lisovany olivovy alebo za studena lisovany Buslak slnecnicovy olej, ako som pisal v clanku. Pretoze maju tepelnu odolnost az 210-220 stupnov. Na dlhodobe prazenie sa ani podla samotneho vyrobcu Heliol nehodi. A Raciol? Tepelnu odolnost uvadzanu nema, preto by som radsej zvolil uz olej Fritol, ktory je 3X tepelne stabilnejsi ako Heliol a je vyrobeny priamo na dlhodobe prazenie.
Presne tak, a na toto sa vyrobcovia spoliehaju, ze sa o to nikto nezaujima a tak veria tomu, co im tam vyrobcovia napisu. Ti “zasveteni” im to tam na regaloch nechaju stat a kupuju nieco ine… Zdravie mame len jedno.
Na http://diety-strava.eu/tuky/ som nasiel velmi pekny link na wikipediu kde je super prehlad studii ohladom SFA a o tom ako su zbytocne demonizovane – http://en.wikipedia.org/wiki/Saturated_fat_and_cardiovascular_disease_controversy – ked to clovek prebehne v podstate tam nie je studia ktora by SFA nedavala vzdy do suvisu bud aj s vacsim prijmom TFA (ktore jednoznacne skodlive su) alebo s vyssim prijmom SFA na ukor PUFA a MUFA (ktore maju zas pozitivne efekty takze cim je ich menej, tym mensie pozitivny efekt = v porovnani vyzera viac SFA na ich ukor nezdravo aj kev v reali SFA skodit nemusia)
Pozeram este ze v prehlade mi celkom chyba moj favorit na tepelnu upravu – pouzivam vacsinou GHI – teplotu prepalenia ma udavanu az 250°C (http://en.wikipedia.org/wiki/Ghee) a striedam to s panenskym kokosovym olejom.
Olivovy mi zanechava az prilis vela chutovej stopy ktora mi osobne nesmakuje takze na varenie ho nevyuzivam vobec – skor len na striedacku do studenej kuchyne s repkovym a vacsinou ked si nim prelejem salat kvapnem tam aj balzamiko – to chut olivoveho oleja krasne prebije (tip pre tych ktorym fakt nechuti ale radi by ho zaradilo do jedalnicka lebo je zdravy :)) )
Zdravím Vás,pán Honsch. Tiež sa zaujímam o zdravé oleje a tak som si prečítal Vaš názor na oleje pre krátkodobé vyprážanie a náhodou som našieľ štúdiu ktorú poskytol Štefan Schmidt z Fakulty chechnickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, (http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/radsej-bravcova-mast-ako-olivovy-olej-vsetko-vyprazani.html). A preto sa Vás chcem opýtať na základe akých kritérií doporučujete na občasné vyprážanie oleje s čo najvyšším obsahom mono-nenasýtených mastných kyselín (min. 75 %), keď tento odborník-skúmateľ tvrdí opak – a to, že oleje s nenasýtenými olejmi sa rýchle prepália a tvoria sa karcinogenné látky a keď už vyprážať tak na olejoch s vyšším obsahom nasytenných mastných kyselín alebo na bravčovej masti.
Ďakujem za komentár
Ten článok nevypovedá o ničom, pretože vôbec nerozdeľuje nenasýtené oleje na poly- a mono- , čo je medzi nimi dosť podstatný rozdiel čo sa týka teplotnej odolnosti. Rovnako sa tam popisujú a doporučujú rôzne oleje, ale rovnako nie je spomenuté, že i tieto oleje sa odlišujú v množstve nasýtených a nenasýtených kyselín. Každopádne tu je väčšia výpovedná hodnota informácií ako v uvedenom časopise…
odporucit bravcovu mast je dost silna kava. jej teplotna odolnost zavisi silno na jej konkretnom profile mastnych kyselin a ten sa silno pohybuje v zavise na tom cim bolo dane prasa krmene. v modernych podmienkach ked takmer kazde prasa zerie prevazne srot z obilnin je v masti az privela omega6 ktore maju velmi malu tepelnu stabilitu. v zavise na konkretnej strave daneho prasata je sa potom teplota prepalenia pohybuje o desiatky °C co je proste hrozne vela na to aby sa dalo vseobecne povedat “vyprazajte na masti, je to zdravsie”.
Zdravím,
chcel som sa spýtať, či každý olej obsahuje nejaké tie polynenasýtené mastné kyseliny (resp. omega 3 a 6). Pretože ak ho použijem na vyprážanie, je to v podstate nevýhoda, ak vychádzam z údajov z článku, nie?
“….V porovnaní s nimi poly-nenasýtené mastné kyseliny sa rozpadajú už pri zahriatí niečo nad 50°C, pričom vznikajú škodlivé transizoméry mastných kyselín.”
Napr. aj ten bio slnečnicový v tom dodatku keďže má 10g polynenasýtených (Omega 3 a 6) na 100g, tak ak ho použijem na to vyprážanie, vzniknú mi aj nejaké tie “škodlivé transizoméry mastných kyselín.”??
Mate uplnu pravdu. Aj ked ma len 10 g, tie sa zahriatim nicia. Prave z toho dovodu, hned v uvode clanku pisem, ze “Asi najlepšia rada by bola vobec nevyprážať a za studena lisované oleje používať len na prípravu jedál studenej kuchyne”. Ale to sme mimo reality beznej slovenskej domacnosti. Preto som sa snazil najst olej, ktory by vydrzal kratkodobu tepelnu upravu a zaroven bol pri dlhodobej konzumacii co najzdravsi. Taky “macko-pes” :-)))
Rozumiem. :) A je teda vôbec možné nájsť napr. ten olivový olej za studena lisovaný so 75 – 80 g mononenasýtených mastných kyselín, kde zvyšok (20 – 25 g) by boli len nasýtené mastné kyseliny, respektíve polynenasýtené mastné kyseliny by sa tam vôbec nenachádzali?
A ešte jedna otázka, ten slnečnicový olej čo je v dodatku na stránke http://www.buslakoil.com/e-shop/vyprazanie-a-fritovanie/ som ho vôbec nenašiel, teda nenašiel som ten istý čo je na tom obrázku v dodatku, je možné že ho stiahli z predaja alebo obrázok toho slnečnicového oleja nieje z ich stránka?
V obchode Moja Samoska som nasiel olej s nazvom “8 ocho” za studena lisovany olivovy olej, ktory ma 79% mono-nenasytenych, 13 g nasytenych a 8g poly-nenasytenych. Lepsi pomer som asi zatial nevidel. Vychadzam vsak aj z toho, ze v stredomorskych krajinach ako Spanielsko, Francuzsko, Grecko ci Taliansko, sa takyto olivovy olej pouziva bezne v kuchyni na tepelnu upravu produktov uz cele storocia… Iny olej ani nepouzivaju. Tak snad sa uz v praxi overil a nekonzumujeme nejaky vymysel.
Buslak olej Bio za studena lisovany sa tiez v pohode da kupit bud v “Moja Samoska”, v Terne alebo v Bio obchodoch. Ale mate pravdu, zo stranky vyrobcu vypadol. Nerozumiem preco. Napisal som e-mail vyrobcovi. Mozno len nejaka chyba…aj ked v tom pripade si na nu mali prist sami :-)
Dostal som odpoved od vyrobcu, ze sa rozhodli zmenit tvar flase a etiketu… Ale je to ten isty BIO za studena lisovany slnecnicovy olej. http://www.buslakoil.com/e-shop/vyprazanie-a-fritovanie/
Včera som už kúpil v jednote ten 8 ocho, ktorý ste spomenul, každopádne je omnoho drahší oproti tomuto slnečnicovému, takže nabudúce objednám ten, ďakujem za užitočné rady a super článok. :)
Ano, cenovo ten Buslak slnecnicovy BIO za studena lisovany – nema u nas zatial konkurenciu. Len je to take netypicke z hladiska historie (pouzivat slnecnicovy olej na tepelnu upravu). Ja doma pri tepelnej uprave radsej striedam olivovy s tymto Buslak BIO slnecnicovym olejom. nech ma telo zmenu.
Jeden pan tu v komentaroch velmi odporucal kokosovy olej, pretoze je saturovany a neobsahuje polynenasytene mastne kyseliny (problem akehokolvek olivoveho ci slnecnicoveho oleja). Ma preto vysoky bod prepalenia – az 240 stupnov. Asi by som to striedal aj s tym kokosovym.
Kúpila som v Kauflande Klátovský olej na vyprážanie, doteraz som používala Fritol, ale všimla som si tento Klátovský, tak že ho vyskúšam. Chcem sa spýtať, kedže je za studena lisovaný, ja tam cítim strašne nejaký pach, mne to pripadá ako pri pálení plastu, ale teda je toto “prirodzený pach” slnečnicového oleja ? Prv som si myslela, že mi smrdí niečo vo fritéze, potom som zistila, že to robí aj na panvici a včera som dala tento olej do bublaniny a nie som ani schopná ju jesť. Priateľ to tam vôbec necíti, ale ja veľmi (lenže ja všeobecne cítim viac pachov aj chuti). Otvorila som všetky fľašky čo mám doma z rôznych dátumom výroby a všetky tak “páchnu”, takže predpokladám, že to je naozaj “prirodzený pach”.
Klatovsky olej som este nepouzival, neviem vam na to odpovedat. Za studena lisovane oleje su zname tym, ze maju silnejsiu pachut a zapach, vzhladom na to, ze ich hodnotne latky ostali setrnym lisovanim zachovane. Mal by to vsak urcite byt prirodny pach po slnecnici a nie pach po umelej hmote… Odporucam vam kontaktovat vyrobcu: Ing. Jozef Baráth [barath@buslakoil.com]
Zvyknite si na to, ze kazdy lisovany olej ma svoju specificku vonu, nie je to zapach. Ak by nic nebolo citit, bol by to zase len ten rafinovany odpad bez chuti a vone.
Viem, že každý za studena lisovaný olej má svoj pach, ale slnečnicový som ešte nemala, takže teraz viem, že to nie je nič pre mňa. Vyskúšala som viaceré oleje, ale tento teda nezvládnem :) Ešte ale asi aj tak napíšem výrobcovi, či aj ostatné slnečnicové z ich výrobkov majú taký pach, lebo zase rada by som niečo také používala.
Dobrý deň,
Prosím Vás o názor na tekvicový olej – je zdravotne tak prospešný na prostatu, ako sa to v súčasnosti prezentuje. Prosím o odpoveď aj na hľadisko pomeru Omega3 a Omega 6 kyselín.
Ďakujem.
Hladal som viac informacii k tomu a nasiel som, ze Omega 3 kyselin ma tekvicovy olej dost malo resp. ziadne (do cca 10%), ma vsak vela Omega 6 kyselin (cca 40-65%). Celkovy obsah poly-nenasytenych mastnych kyselin je 73-80%: http://en.wikipedia.org/wiki/Pumpkin_seed_oil
Z toho vyplyva, ze konzumovat by sa mal vylucne za studena, nesmie sa zahrievat.
Neviem sa vam vsak vyjadrit k jeho vplyvu na prostatu, ale o tomto oleji je to zname uz dlhsie (udajne kvoli obsahu zinku a rastlinnych sterolov): http://www.pumpkinseed.net.au/oilhealthbenefits
Tu to je nahrubo prelozene do slovenciny:
https://translate.google.com/translate?sl=en&tl=sk&js=y&prev=_t&hl=en&ie=UTF-8&u=http%3A%2F%2Fwww.pumpkinseed.net.au%2Foilhealthbenefits&edit-text=
Prajem Vám pekný deň, ja by som Vás poprosila o Váš odborný názor na olej MAZOLA 100 % kukuričný olej, ktorý si nosím z Rakúska.
Ďakujem Alena
Bohuzial, tento olej nepoznam a neuviedli ste ziadne blizsie udaje o jeho zlozeni, neviem sa k nemu vyjadrit. Verim vsak, ze na zaklade precitania mojho clanku lahko pochopite, ako oleje posudzovat medzi sebou, a co si vsimat.
Ďakujem veľmi za článok a aj za diskusiu, veľmi ste mi pomohli!
Dobrý deň, Ďakujem za zaujímavé informácie v článku :) Mala by som otázku. Kúpila som za studena lisovaný olej orechový a tekvicový , predtým som mala inú značku orech. aj tekv. a tie boli veľmi výrazné chuťou a vôňou. Teraz mám tie nové od iného výrobcu, za studena lisované ale sú skoro bez chuti a arómy. Čím to môže byť? Je možné že tie panenské oleje ešte prešli nejakou dodatočnou úpravou, filtráciami a pod: Ďakujem za odpoveď :)
Ano, samozrejme, filtracny proces moze vela ovplyvnit. Nemusi to znamenat znizenie kvality oleja. Ak je tam naozaj napisane, ze sa jedna o za studena lisovany olej – tak by to tak malo byt. Vela zavisi aj od druhu suroviny a ktore lisovanie to je. Napriklad su oleje z prveho lisovania, potom z druheho …a ked sa uz neda vylisovat skoro nic, tak nastupuju fyzikalne a chemicke procesy, ktore zo zvysku suroviny vytlacia este aj posledne zvysky oleja => tak moze vzniknut napriklad rafinovany olej.
….kupil som si liatinovy hrniec a ako taky som zahrieval na prve vypalenie na 175C v prvej faze a 220C v druhej faze potrety kokosovy olejom Bio purity vision……..kazda faza 10 minut……..kokosovy zacal horiet po cca 4 minutach rura nastavena na 220.
To iste som urobil s pokrievkou ale potretou rastlinnym tukom Cera…….a nic. Zuadne horenie…….
Ten kokos kokos lutujem…..vetram barak uz pol hodku.
…….vas udaj o 220 az 240 asi nie je realita, alebo ten kokosovy olej nie je to,,co deklaruje obal.
No pozrel som sa tomu “BIO Purity” blizsie na zubok a nasiel som k nemu popis “nezahrievat nad 180 stupnov”…
http://www.bio-obchod.sk/produkt-4109/kokosovy-olej-panensky-bio-purity-vision.htm
Neviem aky to ma u konkretne tohoto oleja dovod, ale je fakt, ze je to tam uvedene… Tiez ma vasa informacia prekvapila. Zislo by sa vidiet jeho zlozenie. Dakujem ze ste sem tuto informaciu dali!
Pisal som do olejhont.sk. ich repkovy olej za studena lisovany neobssahuje kyselinu erukovu, ako ziadny olej v eu za poslednych 30 rokov, odrody s kyselinou erukovou sa uz nepestuju.
Ich za studena lisovany olej nepresiel ziadnou deodorizaciou.
Takze lokalny zdroj omega3.
To je sice pekne, no nikde na ich stranke sa nedocitate o zlozeni ich oleja. Napisat moze kazdy kadeco, no ako sa vravi, “cisla rozhoduju”. Ak niekto uvidite ich olej a bude na nom zlozenie, dajte nam tu vediet, prip. odfotte etiketu.
Neviem, ci som to len prehliadla, ci beriete do uvahy problem uskladnenia oleja do plastovej flase? Dnes uz vieme, ze aj obycajne mineralky obsahuju ciastocky plastu, najma ftalaty, ktore maju xenoestrogenne posobenie… Rada by som vedela vas nazor. Clanok je uz starsi, ale stale vyborne komplexne informacie. Dakujem.
Dobry den, nie, clanok neriesi problem uskladnenia potravin v plastovych flasiach. Je to samostatny problem tykajuci sa vsetkych potravin. O probleme uvolnovania Bisfenolu A (BPA) z plastovych flias viem a sam sa snazim nekupovat vyrobky v plastovych flasiach, pokial nie su dane flase oznacene ako BPA free. Obzvlast sa to tyka teplych napojov. Takych flias vsak na nasom trhu nie je vela – daju sa vsak kupit v obchodoch s horolezeckym tovarom (flase Nalgene) a detske flase na mlieko som videl v DM-ku.
vyprážať sa ma klasickou bravčovou masťou!!…šaláty olivovým alebo iným rastliným olejom..a poritom sa stravovať normálne..ryby, orechy, strukoviny…atd….a budete zastúpené všetky zdrave omega kyseliny..:)
Ja mám veľmi dobré skúsenosti s kokosovým olejom od Finefoods, lebo je bez vône, takže ho môžem používať do všetkých jedál a neostane po ňom kokosová aróma.
http://www.finefoods.sk/
Žeby bol bez vône preto, lebo je rafinovany…?!? Treba vždy čítať medzi riadkami…
Potvrdzujem. Napisal som na kontakt uvedeny na webstranke a odpisali, ze je to rafinovany olej. Vdaka pan Andrej.
ma niekto skusenosti aj s konopnim olejom?
Odporucam vam kliknut si na tento clanok este raz, stlacit sucasne klavesu CTRL s klavesou “F” a do policka, ktore sa objavi, napisat slovo “konopný” (bez uvodzoviek). Ukazu sa vam informacie o konopnom oleji.
Ocenujem vzacne dobry a uzitocny clanok! Chybicka sa vludila v legende grafu s omega3, alfa linolenic a nie linoleic… Srdecne, Bea
Dakujem za upozornenie, upravil som obrazok.
Dobrý deň, zo zdravotných dôvodov mojich rodičov, som sa začala zaoberať konopným olejom a často dochádza k zámene konopného a ľanového… tak sa pýtam je v tom rozdieľ? V slovenskom preklade prednášky nemeckej lekárky je písané o kononom o. a v českom preklade ľnený/ľanový?/. V lekárni som natrafila aj na konopný aj ľanový…viete mi niekto tento mišmaš vysvetliť?
Oba oleje su vyrabane zo semien inej rastliny. Konopny olej sa vyraba zo semien rastliny “Cannabis sativa”, a neobsahuje THC. Lanovy olej sa vyraba z lanovych semienok – z rastliny “Linum usitatissimum”. Konopny olej sa v anglictine nazyva “hemp oil” a lanovy sa nazyva “flax oil”.
Dakujem za skvele napisany clanok, lepsi som si nemohla ani predstavit na zorientovanie sa v zlozitej teme olejov – konecne budem vediet, ktory kupit na varenie :-)
Aj ja dakujem za prijemnu spatnu vazbu :-)
dakujem za clanok :) ja by som len babam doplnila tip na kokosovy olej bez silnej vone zo zdraveho nakupu ;) mne sadol do kuchyne ako nic ;)